Európska komisia dnes predstavila nový digitálny balík, ktorý má zjednodušiť administratívu a podporiť inovácie európskych firiem. Návrh zahŕňa úpravy pravidiel pre umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a ochranu dát.
Podpora pre podniky verzus kritika ochráncov súkromia
Organizácie obhajujúce súkromie užívateľov a občianske slobody na internete návrh dopredu kritizovali. Vyjadrovali obavy najmä z možného prelomenia nariadenia únie o ochrane osobných údajov (GDPR) a z možného využívania dát užívateľov na trénovanie umelej inteligencie bez ich súhlasu.
Návrh má podľa EK priniesť úľavy pre malé a stredné podniky, okrem iného zjednodušenie, dokumentáciu a rozšírené možnosti testovania inovácií. Na tento účel chce komisia upraviť takzvaný Akt o umelej inteligencii.
Začiatok jeho platnosti má byť navyše po tlaku technologického sektora posunutý z augusta 2026 na december 2027, informovala agentúra Reuters.
Cieľom je znížiť do konca roka 2029 administratívnu záťaž o 25 percent celkovo a o 35 percent pre malé a stredné podniky. Balík zavádza jednotný systém hlásenia kybernetických incidentov a modernizuje pravidlá na ochranu osobných údajov, dodala komisia.
Podozrenie z politického tlaku
Únijná exekutíva si tiež od navrhovaných zmien sľubuje "uvoľnenie väčšieho množstva vysokokvalitných dát pre umelú inteligenciu". Ide o jeden z bodov, ktoré ešte pred oficiálnym zverejnením kritizovali organizácie zameriavajúce sa na právo užívateľov na súkromie.
"Návrh nie je len extrémny, ale tiež veľmi zle formulovaný. Nepomáha ‘malým podnikom‘, ako sľubuje, ale opäť prospieva hlavne veľkým technologickým firmám," uviedol zakladateľ rakúskej organizácie NOYB Maximilian Schrems v reakcii na návrh, ktorý ešte pred oficiálnym predstavením unikol na verejnosť.
"(Navrhujeme) zjednodušiť naše digitálne predpisy a vytvoriť priaznivejšie podnikateľské prostredie pre európske spoločnosti. Dnešný návrh predstavuje vhodnú rovnováhu medzi regulačným rámcom a podporou inovácií," uviedol komisár Valdis Dombrovskis.
Podľa Schremsa sú zmeny dôsledkom politického tlaku. "Nie je jasné, odkiaľ politický tlak pochádza. Väčšina členských štátov požadovala len drobné zmeny a žiadne nové prerokovanie. Nemecko tradične zaujíma v Európe postoj odmietajúci GDPR. (...) 2000.) Existujú správy, že určitú úlohu by mohol hrať tiež tlak zo strany USA," dodal Schrems.
Podľa analýzy jeho NOYB by zmeny umožnili využívať na výcvik AI osobné údaje užívateľov napríklad sociálnych sietí. NOYB spoločne írskou radou pre občianske slobody a nemeckou neziskovou organizáciou European Digital Rights (EDRi) poslali otvorený list komisárke Henne Virkkunenovej.
"Naliehavo vyzývame Európsku komisiu, aby prehodnotila svoj prístup a do digitálneho omnibusu nezahŕňala žiadne takéto deregulačné zmeny. Zjednodušenie nesmie nikdy slúžiť ako zámienka na obmedzovanie práv," stojí v liste.
Ako takzvaný omnibusový zákon alebo balík sa označuje návrh zahŕňajúci množstvo zmien v niekoľkých rôznych zákonných opatreniach. Ďalší list odmietajúci údajné prelomenie GDPR a právo užívateľov na súkromie Európskej komisii podpísalo 127 európskych združení.