Z jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie vyplýva, že ekonomický rast Európskej únie v prvých troch štvrťrokoch 2025 prekonal očakávania a že hospodárska aktivita bude počas rokov 2026 a 2027 rásť miernym tempom.
Jesenné prognózy predpokladajú, že reálny HDP v EÚ vzrastie v rokoch 2025 a 2026 o 1,4 percenta a v roku 2027 dosiahne 1,5 percenta. Eurozóna bude tento trend kopírovať, pričom sa predpokladá, že reálny HDP vzrastie v roku 2025 o 1,3 percenta, v roku 2026 o 1,2 percenta a v roku 2027 o 1,4 percenta.
Komisia predvída, že inflácia v eurozóne v roku 2025 klesne na 2,1 percenta a počas ďalších dvoch rokov sa bude pohybovať okolo dvoch percent. V EÚ má inflácia zostať mierne vyššia a v roku 2027 klesne na 2,2 percenta. Pokles inflácie cien služieb a potravín vyvažuje rastúca inflácia cien energií. Infláciu neenergetických tovarov by mali mierniť intenzívnejšie konkurenčné tlaky zo strany dovozu a zhodnocovanie eura.
Prognóza predpokladá, že nový systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS2) nadobudne účinnosť v roku 2027.
Údaje eurokomisie poukazujú na pretrvávajúcu pozitívnu obchodnú dynamiku v nadchádzajúcich štvrťrokoch. Globálne prostredie zostáva náročné, ale mierny hospodársky rast by mal podporiť odolný trh práce, zlepšujúca sa kúpna sila a priaznivé podmienky financovania.
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné fondy EÚ tlmia účinok fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských štátoch. Domáci dopyt má byť hlavnou hnacou silou rastu. Očakáva sa, že súkromná spotreba bude rásť a že investície nadobudnú dynamiku.
Otvorené hospodárstvo Únie dopláca na obchodné obmedzenia, ale obchodné dohody dosiahnuté medzi USA a jej obchodnými partnermi, vrátane EÚ, zmiernili niektoré neistoty, ktoré načrtla jarná prognóza eurokomisie. Európska komisia predpokladá, že všetky clá pre jednotlivé krajiny a odvetvia zavedené USA do 31. októbra, budú platiť počas celého prognózovaného obdobia (2025-27).
EÚ čelí vyšším priemerným clám na vývoz do USA, než sa predpokladalo v jarnej prognóze. Clá na vývoz z EÚ sú však nižšie ako clá uplatňované na niekoľkých ďalších svetových aktérov, čo predstavuje miernu výhodu pre hospodárstvo EÚ.
Spomaľovanie rastu zamestnanosti, ktoré sa začalo v roku 2022, pokračovalo aj v prvom polroku 2025. EÚ počas tohto obdobia vytvorila 380.000 pracovných miest. Zamestnanosť sa má mierne zvyšovať - o 0,5 percenta v rokoch 2025 a 2026 a v roku 2027 spomalí na 0,4 percenta. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti klesne z 5,9 percenta v rokoch 2025 a 2026 na 5,8 percenta v roku 2027.
Rast miezd v EÚ sa má spomaliť, ale zostane nad úrovňou inflácie, čím sa mierne zlepší kúpna sila domácností.
Očakáva sa, že deficit verejných financií EÚ sa zvýši z 3,1 percenta HDP v roku 2024 na 3,4 percenta HDP do roku 2027, aj v dôsledku zvýšenia výdavkov na obranu z 1,5 percenta HDP v roku 2024 na dve percentá HDP v roku 2027.
Komisia predpokladá, že pomer dlhu EÚ k HDP sa zvýši z 84,5 percenta v roku 2024 na 85 percent v roku 2027. Pomer eurozóny sa má zvýšiť z približne 88 percent na 90,4 percenta. Očakáva sa, že do roku 2027 budú mať štyri členské štáty pomer dlhu k HDP vyšší ako 100 percent HDP.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj, eurokomisia upozorňuje na pretrvávajúcu neistotu v oblasti obchodnej politiky. Akákoľvek eskalácia geopolitického napätia by mohla zintenzívniť šoky. Rast môže oslabiť aj vyšší počet katastrof súvisiacich s klímou. Na druhej strane pokrok v reformách a program konkurencieschopnosti, vyššie výdavky na obranu zamerané na výrobu EÚ a nové obchodné dohody by mohli posilniť hospodársku činnosť viac, ako sa predpokladalo.