Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok odsúhlasili návrh na zmenu klimatického práva EÚ a klimatické ciele EÚ do roku 2040 na zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent. Slovenskí europoslanci v rozhovore potvrdili, že k tejto téme majú protichodné názory.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že ide o pozíciu, na ktorej sa dohodla aj väčšina členských štátov EÚ, keď proti boli iba štáty Vyšehradskej štvorky.
Energetická bezpečnosť
„Čo je dôležité pre mňa, je pozrieť sa na to ako na príležitosť na zvýšenie našej energetickej bezpečnosti, zníženie účtov za energie a na naštartovanie ekonomiky a jej konkurencieschopnosti,“ uviedol.
Spresnil, že najväčším konkurentom Únie je Čína a tá je najlepšia práve v zelených technológiách a obnoviteľných zdrojoch energie. Preto aj Európa by to mala dokázať a zbaviť sa závislosti od dovozu plynu či už z Ruska alebo USA.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že EP klimatické ciele na rok 2040 podporil dvojtretinovou väčšinou. Dodal, že tieto ciele sa zhodujú s vedeckými odporúčaniami.
„Je to dobrá správa, pretože vidíme, že väčšina parlamentu klimatickú krízu a boj s ňou nepovažuje za nejakú detskú hru, ale za závažný a dôležitý cieľ EÚ, ak chce prežiť a byť úspešná,“ vysvetlil.
Europoslanci odobrili odklad platnosti emisných povoleniek ETS2 o jeden rok. Wiezik to vníma ako dôsledok populistickej politiky, ktorá využíva strach. Tvrdí, že ETS2 je o tom, aby znečišťovateľ platil a neznečisťoval.
Upozornil, že EÚ myslí na kompenzačné opatrenia, ktoré majú pomôcť tým najzraniteľnejším a preto sa povoleniek netreba báť. Ani toho, že moderné a udržateľné technológie spájané s emisnými cieľmi budú brzdiť rozvoj EÚ.
„V Číne a USA sú obnoviteľné zdroje energie a elektromobilita na vzostupe. Ak chceme byť konkurencieschopní, musíme s nimi držať krok,“ odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD) v mene päťčlennej delegácie poslancov za Smer-SD vyjadrila spokojnosť, že sa podarilo presadiť návrh, aby sa legislatíva ETS2 posunula o jeden rok.
„Chcem garantovať za našu delegáciu, ale aj za vládu Roberta Fica, že vynaložíme všetko úsilie na to, aby sme túto agendu opäť dostali do hry a aby sa nám podarilo posunúť ešte viacej zavádzanie ETS2, prípadne nájsť lepšie riešenie,“ vyhlásila. Podľa jej slov v čase, keď sa hovorí o konkurencieschopnosti a keď krajiny zavádzajú ťažké konsolidačné opatrenia, EP ignoruje realitu občanov a členských štátov EÚ.
Klimatické ciele
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) v mene delegácie priznala, že ju mrzí to, že prechádzajú klimatické ciele, ako je zníženie emisií o 90 percent do roku 2040. Dodala, že v rámci trialógov, rokovaní medzi inštitúciami EÚ, sa to môže ešte upraviť, ale táto úloha je na ministroch a vládach členských štátov.
Miriam Lexmann (KDH) priznala, že je sklamaná z výsledku hlasovania o nových klimatických cieľoch, lebo občania v eurovoľbách naznačili, že chcú prehodnotiť Green Deal.
„Chcú, aby sme ustúpili z ľavicových, progresívnych zelených politik, ktoré škodia priemyslu a hospodárstvu. A spôsobujú aj to, že naše rodiny majú hlbšie do vrecka,“ povedala. K tomu podľa nej prispievajú aj emisné povolenky ETS1 a ETS2.
„Som naozaj prekvapená, že väčšina v parlamente podporila klimatické ciele, ktoré nepomáhajú tomu, aby sme k zeleným témam pristúpili zodpovedne a rozumne tak, aby neškodili nášmu hospodárstvu a aby nezaťažovali naše rodiny a ich rozpočty,“ uviedla.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) odklad platnosti ETS2 o jeden rok vníma aj ako úspech slovenskej vládnej politiky. Tvrdí, že systém ETS2 je nezmyselný a treba k nemu vytvoriť racionálnu alternatívu, aby zníženie emisií nebolo na úkor ľudí, pracujúcich a bežných domácností.
Na to podľa neho vznikol dvojročný priestor. Ľutuje, že EÚ nevedie „racionálnu politiku“, že sa nepodarilo presadiť viacero opatrení na zmiernenie klimatických cieľov a upozornil, že EÚ tieto ciele popiera cez rozvoj svojho zahraničného obchodu.
„Celosvetový obchod masívne prispieva k zvyšovaniu emisií škodlivých plynov. Tie naše klimatické ciele sú vlastne nezmyselné. My na jednej strane chceme, aby EÚ bola uhlíkovo neutrálna, na druhej strane posilňujeme obchodnú výmenu, likvidujeme vlastných výrobcov a produkciu na území Únie, ktorá má nižšiu uhlíkovú stopu než tá, ktorú dovážame z iných časti sveta. V konečnom dôsledku úzko zamerané klimatické ciele nebudú mať žiadny pozitívny dosah na spomalenie či zastavenie globálnej klimatickej zmeny,“ skonštatoval.