Vstupujú na trh práce v čase, ktorý analytici bez okolkov označujú za „búrku ekonomických podmienok" spájajúcu vysokú infláciu a prepad globálnej ekonomiky. Generácia Z, často označovaná za lenivú či neambicióznu, v skutočnosti čelí najhorším podmienkam na trhu práce za posledné desaťročia.
Podľa magazínu Fortune, ktorý citoval dáta britského Inštitútu zamestnávateľov študentov, sa v Spojenom kráľovstve v rokoch 2023/2024 uchádzalo 1,2 milióna absolventov vysokých škôl o 17-tisíc voľných pracovných miest.
Tento extrémny nesúlad medzi ponukou a dopytom označil denník The Guardian ako „job-pocalypse“ (pracovná apokalypsa). Nejde pritom o lokálny výkyv vo Veľkej Británii.
Podobná je situácia v Kanade, kde nezamestnanosť mladých vo veku 15 až 24 rokov dosiahla podľa Statistics Canada najvyššiu úroveň od polovice 90. rokov, s výnimkou pandemického šoku. Takmer 11,5 percenta mladých Kanaďanov spadá do kategórie "NEET (skratka z z anglickej vety Not in Education, Employment or Training - v preklade Mimo vzdelávania, práce či výcviku, pozn. red)" – nie sú zamestnaní, ani sa nevzdelávajú.
V Spojených štátoch tvorili čerství absolventi v júli 13,4 percenta všetkých nezamestnaných, čo je 37-ročné maximum. Nezamestnanosť vo vekovej skupine 20 až 24 rokov je tam podľa Business Insider výrazne vyššia ako u pracovníkov v produktívnom veku.
Globálny rozmer potvrdzuje aj agentúra Bloomberg, podľa ktorej sú protesty mladých v Ázii živené práve "ohromujúcou krízou pracovných miest".
Umelá inteligencia ako „zabijak“ vstupných pozícií
Hlavným vinníkom tohto bezprecedentného tlaku je nástup umelej ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.

