Belgický premiér Bart De Wever dnes ráno pri príchode na summit EÚ vyjadril opätovne výhrady Belgicka ohľadom takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ak nebudú splnené belgické požiadavky, jeho krajina pôžičku zablokuje, povedal De Wever novinárom.
Belgicko chce najprv vidieť právny základ pre použitie zmrazených ruských aktív v Európe pre pôžičku Kyjevu. Väčšina zmrazených ruských aktív sa totiž nachádza práve v Belgicku, pretože tam má svoje sídlo depozitár cenných papierov Euroclear.
"Zatiaľ som ani nevidel právny základ pre toto rozhodnutie," povedal De Wever. Spomenul, že jeho krajina má tri podmienky. Po prvé, žiada, aby všetky európske krajiny postupovali spoločne.
"Keďže je to veľmi riskantné, budeme čeliť obrovským nárokom," vysvetlil belgický premiér. Po druhé, bude žiadať záruky od ostatných európskych štátov. "Ak bude potrebné peniaze vrátiť, každý členský štát sa na tom musí podieľať," uviedol De Wever.
Tretia požiadavka pána De Wevera sa týka aj ostatných členských štátov. "Všetky krajiny so zmrazenými aktívami musia postupovať spoločne s nami," uviedol.
Veľké množstvo ruských peňazí je podľa neho aj v iných krajinách, ktoré však o tejto téme mlčia. Ak sa podarí splniť podmienky, môžu podľa De Wevera rokovania pokračovať. "Ak nie, urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som toto rozhodnutie zastavil," povedal.
Európska komisia pred pár dňami predstavila plán, ktorý podľa nej umožní na takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez toho, aby tieto aktíva boli skonfiškované.
Niektoré krajiny majú však proti tomuto postupu výhrady a množstvo otázok technického i právneho rázu. Predseda Európskej rady António Costa dúfa, že by summit niektoré obavy mohol rozptýliť.
Návrh použiť mrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Ukrajine neznamená ich zhabanie, uvádzala na začiatku mesiaca na neformálnom summite v Kodani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Komisia vtedy šéfom štátov a vlád plán predstavila.
Princíp veci je pritom podľa zástupcov komisie v zásade jednoduchý. Na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal Euroclear dlhopisy Ruskej centrálnej banky. Len čo tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare kvôli sankciám EÚ spusteným voči Moskve po začiatku jej agresie voči Ukrajine. Euroclear pritom teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky.
Zámer EK spočíva v tom, že by Euroclear namiesto toho investoval do bezkupónových dlhopisov vydaných Európskou komisiou so zárukami od vlád EÚ či neskôr z rozpočtu ÚNIE.
EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ukrajina by ju splatila až po prijatí vojnových reparácií od Ruska zabezpečených na základe budúcej mierovej dohody. Ukrajine by to umožnilo prostriedky minúť už teraz bez toho, aby musela čakať, kým Moskva zaplatí.