Globálna ekonomika je zatiaľ odolnejšia, než sa čakalo, hoci v posledných rokoch čelila viacerým šokom. Uviedla to dnes výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová.
Fond podľa nej teraz na tento aj budúci rok predpovedá iba mierne spomalenie rastu, čo naznačuje, že svetová ekonomika si udržuje relatívnu stabilitu napriek napätým geopolitickým i obchodným podmienkam.
Trump mení pravidlá
Americká ekonomika sa dokázala vyhnúť recesii, ktorej sa odborníci obávali ešte pred pol rokom, upozornila Georgievová. Rast v USA aj v ďalších vyspelých krajinách podporuje vhodne nastavená hospodárska politika, pružnejší súkromný sektor, nižšie dovozné clá, ako sa pôvodne predpokladalo, ako aj priaznivé finančné podmienky.
V júli MMF zvýšil výhľad rastu globálnej ekonomiky na tento rok o 0,2 percentuálneho bodu na tri percentá, na budúci rok potom o 0,1 percentuálneho bodu na 3,1 percenta. Jesenný výhľad fond zverejní na budúci týždeň v rámci výročného zasadnutia MMF a Svetovej banky vo Washingtone.
Stretnutie sa uskutoční v čase, keď vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa mení pravidlá svetového obchodu zavádzaním nových ciel a prísnejšou imigračnou politikou, zatiaľ čo rýchly rozvoj umelej inteligencie pretvára technologický sektor aj trh práce.
Svetová ekonomika si vedie "lepšie, ako sme sa obávali, ale horšie, ako by bolo potrebné," uviedla Georgievová. Menový fond teraz očakáva strednodobý rast okolo troch percent, čo je výrazne menej ako 3,7 percenta, ako predpovedal pred pandémiou covidu-19.
Georgievová upozornila, že svet čelí hlbokým sociálnym a ekonomickým nerovnostiam a silnejúcej neistote, ktorá podporuje dopyt po zlate ako tradičným bezpečným aktívom pre investorov.
Podiel menového zlata, teda toho, ktoré centrálne banky držia ako súčasť svojich devízových rezerv, podľa MMF teraz vo svete presahuje pätinu oficiálnych rezerv.
Clá majú slabší vplyv
Šéfka MMF zároveň spomenula, že vplyv amerických ciel je zatiaľ slabší, ako sa očakávalo. Priemerná vážená colná sadzba, ktorú Spojené štáty uplatňujú na dovážaný tovar, je približne 17,5 percenta oproti 23 percentám v apríli.
Riziká však pretrvávajú, keďže ďalšie úpravy ciel i rast nákladov by mohli znovu zvýšiť infláciu a vyvolať novú vlnu obchodných napätí.
Colné sadzby v USA sa však stále menia a inflácia v krajine by mohla rásť, ak by firmy prenášali náklady ciel na spotrebiteľské ceny, alebo ak by veľké množstvo tovaru pôvodne určeného pre USA vyvolalo nové colné spory.
Súčasne sú finančné trhy na úrovniach poslednej veľkej internetovej eufórie spred 25 rokov, a náhla zmena nálady by mohla spomaliť rast svetovej ekonomiky, čo by najviac zasiahlo rozvojové krajiny. Podľa Georgievovej je teraz neistota novou normou, a zatiaľ to tak aj zostane.
Georgievová vyzvala štáty, aby neustále zvýšili rast prostredníctvom vyššej produktivity súkromného sektora, konsolidácie verejných výdavkov a riešenia nadmernej nerovnováhy, čím si môžu opäť vybudovať rezervy pre prípad ďalšej krízy.
Dôležitá je podľa nej aj konkurencia, spolu s ochranou vlastníckych práv, právnym štátom, silným dohľadom nad finančným sektorom a zodpovednými inštitúciami.
Európa by podľa Georgievovej mala pokračovať v budovaní jednotného trhu, čo by jej mohlo pomôcť dohnať dynamiku súkromného sektora v USA.
Spojené štáty by potom mali prijať trvalé opatrenia na zníženie federálneho dlhu, ktorého pomer k hrubému domácemu produktu by mohol čoskoro prekonať najvyššiu hodnotu od druhej svetovej vojny.
Georgievová tiež uviedla, že globálny verejný dlh by sa do roku 2029 mohol dostať nad 100 percent HDP.