Ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku 2025 medzikvartálne vzrástla o 0,1 percento. Informuje o tom európsky štatistický úrad Eurostat. I ekonomika celej Európskej únie v 2. štvrťroku po úprave o sezónne vplyvy vzrástla, a to o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.
V 1. štvrťroku 2025 sa hrubý domáci produkt medzikvartálne zvýšil v eurozóne o 0,6 percenta a v EÚ o 0,5 percenta.
V medziročnom porovnaní sezónne upravený HDP v období apríl-jún 2025 vzrástol v eurozóne o 1,5 percenta (po zvýšení o 1,6 percenta v 1. štvrťroku) a v EÚ o 1,6 %percenta (1,7 percenta v predchádzajúcom kvartáli).
HDP v Spojených štátoch sa v 2. štvrťroku pre porovnanie zvýšil medzikvartálne o 0,8 percenta a medziročne o 2,1 percenta, uviedol Eurostat.
Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje za 2. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najväčší medzikvartálny rast zaznamenali Dánsko (1,3 percenta), nasledované Chorvátskom a Rumunskom (obaja po 1,2 percenta). Pokles HDP vykázali Fínsko (-0,4 percenta), Nemecko (-0,3 percenta) a Taliansko (-0,1 percenta).
Z údajov Eurostatu ďalej vyplýva, že výdavky domácností na konečnú spotrebu sa v 2. štvrťroku zvýšili v eurozóne o 0,1 percenta a v EÚ o 0,3 percenta a výdavky vlády sa v eurozóne zvýšili o 0,5 percenta a v EÚ o 0,7 percenta.
Tvorba hrubého fixného kapitálu sa v eurozóne znížila o 1,8 percenta a v EÚ o 1,7 percenta. Vývoz z eurozóny klesol o 0,5 percenta a z EÚ o 0,2 percenta, zatiaľ čo dovoz v regióne, ktorý zaviedol euro, bol stabilný a v EÚ sa zvýšil o 0,3 percenta.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali kladný príspevok k HDP eurozóny aj EÚ, a to na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (p.b.) v oboch blokoch, rovnako ako výdavky verejnej správy (0,1 p.b. u oboch).
Naproti tomu príspevok tvorby hrubého fixného kapitálu bol záporný v eurozóne aj v EÚ (-0,4 p.b. pre oba bloky). Príspevok dovozu bol tiež záporný (-0,2 p.b. pre eurozónu aj EÚ).
Počet zamestnaných sa podľa Eurostatu v 2. štvrťroku 2025 oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil v eurozóne aj v EÚ zhodne o 0,1 percenta. Medziročne vzrástol o 0,6 percenta v eurozóne a o 0,4 percenta v EÚ.
Najväčší nárast zamestnanosti zaznamenali v 2. štvrťroku Bulharsko (1,1 percenta), Španielsko a Malta (v oboch prípadoch 0,7 percenta) a najvýraznejší pokles nahlásili Litva (-0,9 percenta), Grécko a Chorvátsko (v oboch prípadoch -0,5 percenta).