Európska centrálna banka by mala držať úrokové sadzby na stabilnej úrovni. Na jednej strane ekonomika odoláva zvýšeným dovozným clám USA a na druhej, inflácia môže byť v nasledujúcom období vyššia, než sa predpokladá. Uviedla to v rozhovore pre agentúru Reuters členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová.
Po ôsmich redukciách úrokových sadzieb po sebe ECB v júli ponechala sadzby nezmenené. Predstavitelia centrálnej banky teraz čakajú na to, ako sa v plnej miere prejavia americké clá, na ktorých sa v júli dohodla Európska únia s vládou Donalda Trumpa.
Schnabelová, najvplyvnejšia spomedzi takzvaných jastrabov v rámci ECB, uviedla, že momentálne nevidí dôvod na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Dodala, že kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni dvoch percent je možné považovať za sadzbu, ktorá ekonomiku „mierne stimuluje“.
„Som presvedčená, že už teraz sme mierne akomodatívni, takže nevidím dôvod na to, aby sme v súčasnej situácii pokračovali v znižovaní úrokových sadzieb,“ povedala Schnabelová.
Investori tiež predpokladajú, že na najbližšom zasadnutí 11. septembra ECB ponechá sadzby nezmenené, počítajú však s tým, že k nejakej redukcii do konca júna budúceho roka dôjde. Okrem toho zdroje z menového trhu pre Reuters uviedli, že niekedy na jeseň očakávajú začiatok diskusií o prípadnom ďalšom znižovaní úrokov.
Podľa Schnabelovej sa však ekonomike darí lepšie, než sa čakalo, a to najmä v dôsledku „mohutného rastu domáceho dopytu“. Navyše, na rozdiel od mnohých jej kolegov a projekcií samotnej ECB je Isabel Schnabelová presvedčená, že Trumpove dovozné clá uvalené na veľký počet krajín povedú k zrýchleniu inflácie, a to aj bez odvetných opatrení zo strany Európskej únie.
„Naďalej očakávam, že clá majú inflačný charakter. Ak sa vám v dôsledku ciel celosvetovo zvýšia vstupné náklady a tieto sa rozšíria naprieč globálnou produkčnou sieťou, bude to znamenať zvýšenie inflačných tlakov,“ uviedla.
Aj keď v súčasnosti nepresadzuje zvýšenie úrokových sadzieb, predpokladá, že k sprísňovaniu menovej politiky vo svete príde skôr, než sa čakalo. Dôvodom sú obmedzenia v medzinárodnom obchode, fiškálna veľkorysosť a starnutie populácie.
„Stále fragmentovanejší svet s čoraz menej pružnými globálnymi dodávkami, vyššími fiškálnymi výdavkami a starnúcou populáciou je svetom s vyššou mierou inflácie. Takže si myslím, že obdobie, keď centrálne banky vo svete začnú opäť zvyšovať úrokové sadzby, príde skôr, než si mnohí myslia,“ dodala Schnabelová.