Nórsky štátny investičný fond oznámil, že zo svojho portfólia vyradil šesť spoločností, z toho je päť izraelských bankových skupín a šiestou americký priemyselný koncern Caterpillar. Ako dôvod uviedol etické dôvody, pre ktoré už do týchto aktív nechce investovať. Informovala o tom agentúra Reuters.
Americká spoločnosť a päť izraelských bánk, konkrétne Hapoalim, Bank Leumi, Mizrahi Tefahot Bank, First International Bank of Israel a FIBI Holdings, boli vyradené z portfólia investičného fondu pre „neprijateľné riziko, že sa podieľajú na vážnom porušovaní práv jednotlivcov v situácii, keď sú títo vystavení vojne či konfliktu,“ oznámil fond.
Nórsky fond, najväčší investičný fond na svete v hodnote zhruba 2 bilióny USD (1,71 bilióna eur), spravuje nórska centrálna banka. Caterpillar ani izraelské banky sa k svojmu vyradeniu z portfólia fondu nevyjadrili.
Pred týmto rozhodnutím držal nórsky fond vo firme Caterpillar, najväčšom výrobcovi stavebných a ťažobných zariadení na svete, 1,17-percentný podiel v hodnote približne 2,1 miliardy USD. Posledné údaje sú k 30. júnu tohto roka. Čo sa týka izraelských bánk, celková hodnota podielov, ktoré nórsky fond k 30. júnu vlastnil, dosahovala 661 miliónov USD.
Etická rada fondu, ktorá odporúča vyradenie jednotlivých aktív z jeho portfólia, oznámila, že „podľa jej zistení je nepochybné, že výrobky spoločnosti Caterpillar sa využívajú pri rozsiahlom a systematickom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva“.
V tejto súvislosti dodala, že buldozéry vyrábané firmou Caterpillar „boli použité izraelskými úradmi pri rozsiahlom nezákonnom ničení majetku Palestínčanov“. K porušovaniu dochádzalo v Gaze aj na Západnom brehu Jordánu, uviedla rada s tým, že „firma neprijala žiadne opatrenia, aby takémuto využívaniu jej strojov zabránila“.
Navyše, Caterpillar v súčasnosti plánuje dodať do Izraela rovnaké stroje. Podľa Etickej rady fondu „tak vzniká neakceptovateľné riziko, že Caterpillar sa bude podieľať na vážnom porušovaní práv jednotlivcov vo vojne alebo v konfliktných situáciách“.
Čo sa týka izraelských bánk, Etická rada fondu oznámila, že „poskytovaním svojich finančných služieb potrebných na stavebnú aktivitu v židovských osadách na Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema prispievajú k fungovaniu týchto osád“.
Podľa rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z minulého roka sú pritom židovské osady postavené na územiach okupovaných Izraelom od roku 1967 nelegálne.
Etickú radu investičného fondu ustanovuje nórske ministerstvo financií. Jej úlohou je dohliadať na to, aby firmy či finančné inštitúcie v portfóliu fondu plnili etické princípy stanovené nórskym parlamentom.
Svoje rozhodnutia a odporúčania následne prezentuje rade centrálnej banky, ktorá má posledné slovo. V tomto prípade odporúčania etickej rady centrálna banka prijala.