Nemeckí ekonómovia kritizujú 100 dní od nástupu k moci vládu kancelára Friedricha Merza. Podľa nich nedokázala začať potrebné štrukturálne reformy a jej kroky pomôžu hospodárstvu len v krátkodobom horizonte.
Podľa dnes zverejneného prieskumu inštitútu Ifo vníma prvých 100 dní práce novej vlády v hospodárskej oblasti pozitívne len štvrtina oslovených odborníkov. Naopak, 42 percent vníma doteraz prijaté opatrenia negatívne.
"Naliehavo potrebná je predovšetkým dôchodková reforma, opatrenia spolkovej vlády ale idú v oblasti dôchodkov úplne zlým smerom," povedal výskumník Ifo Niklas Potrafke.
Kriticky podľa neho oslovení ekonómovia vidia hlavne rozšírenie takzvanej materskej renty, ktorá zohľadňuje v dôchodkoch výchovu detí, či skutočnosť, že vláda nezvýšila vekovú hranicu odchodu do dôchodku.
Taktiež reformu takzvanej dlhovej brzdy, teda ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny, vidia niektorí oslovení ekonómovia kriticky.
Strany Merzovej vlády - konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) - ústavnú brzdu oslabili ešte pred vznikom samotného kabinetu v snahe umožniť vyššie pôžičky na zbrojenie.
Pozitívne ekonómovia hodnotia plánované zvýšenie verejných investícií, ktoré umožnia nový osobitný fond na investície do infraštruktúry. V ňom bude 500 miliárd eur a bude financovaný počas 12 rokov z pôžičiek.
Peniaze poputujú na opravu ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale napríklad aj škôl, škôlok a nemocníc. Pätina by sa mala investovať do klimatických opatrení, ďalšiu pätinu majú dostať spolkové krajiny.
V krátkodobom horizonte očakáva zhruba polovica oslovených odborníkov pozitívne dopady opatrení, ktoré vláda stihla prijať za prvých 100 dní.
Pozitívne dopady očakáva len 34 percent z nich, 26 percent ich očakáva negatívne dôsledky súčasných opatrení.
"Fiškálna politika financovaná z dlhov naštartuje konjunktúru hlavne krátkodobo. Na naštartovanie udržateľného hospodárskeho rastu je potrebné trhovo orientovaných štrukturálnych reforiem. Takéto reformy však nie sú v súčasnosti na dohľad," uviedol Potrafke z Ifo.
Výskumu prestížneho hospodárskeho inštitútu Ifo sa zúčastnilo 170 ekonómov z vysokých škôl, ktorí na otázky ohľadom nemeckého hospodárstva odpovedali na prelome júla a augusta.