Európska centrálna banka (ECB) by sa nemala ponáhľať s ďalším znižovaním úrokových sadzieb, keďže inflácia v eurozóne dosiahla svoju cieľovú úroveň. Uviedol to v pondelok prezident nemeckej Bundesbanky a člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel, informuje agentúra Bloomberg.
ECB začiatkom mesiaca znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už ôsmykrát od júna 2024, a to na dve percentá z 2,25 percenta. Toto rozhodnutie nasledovalo po údajoch, ktoré ukázali, že medziročná miera inflácie v eurozóne v máji klesla na 1,9 percenta, pod cieľ ECB na úrovni dve percentá.
„V nasledujúcich mesiacoch očakávame porovnateľné úrovne. Som preto presvedčený, že inflácia sa udržateľne stabilizuje na úrovni dve percentá a že dosiahneme náš strednodobý inflačný cieľ,“ vyhlásil Nagel, podľa ktorého by však ECB mala venovať pozornosť obavám o cenovú stabilitu, najmä vo svetle súčasnej neistoty vrátane vývoja na Blízkom východe.
Dôležitú úlohu vo vývoji cien by mohli zohrať aj ceny energií, colná politika USA a vlastné plány Nemecka na uvoľnenie fiškálnych obmedzení a zvýšenie výdavkov na obranu. Ale ich vplyv je neistý, poznamenal Nagel. Slabší ekonomický rast spôsobený clami by mohol znížiť inflačný tlak, fragmentácia dodávateľských reťazcov v dôsledku ciel by mohla, naopak, viesť k vyšším cenám.
Súčasná úroveň úrokových sadzieb však dáva ECB dobrú pozíciu, aby mohla reagovať na širokú škálu možného vývoja, skonštatoval.
Podľa neho momentálne nie je dôvod na uvoľnenie menovej politiky, ale stále odporúča opatrný postup a komunikáciu. Neistota je príliš veľká a Rada guvernérov by k nej nemala sama prispievať, keďže zásadné veci sa v súčasnom prostredí môžu rýchlo zmeniť.
Dodal, že menová politika sa už nezdá byť reštriktívna. To znamená, že neobmedzuje ekonomickú aktivitu. Inflácia by mohla v budúcom roku dočasne klesnúť pod dve percentá v dôsledku nižších cien energií. Jej trvalé udržanie pod cieľom ECB je však nepravdepodobné, pretože náklady na služby sú príliš vysoké.