Riziko, že globálna ekonomika tento rok skĺzne do recesie, je vysoké. Uviedla to väčšina ekonómov v prieskume agentúry Reuters.
Mnohí z nich pritom poukázali na clá amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré podľa nich poškodili podnikateľský sentiment.
Len pred tromi mesiacmi rovnaká skupina popredných ekonómov z takmer 50 krajín očakávala, že globálna ekonomika bude rásť solídnym a stabilným tempom.
Trumpov tlak na prepracovanie svetového obchodu zavedením ciel na všetok dovoz do USA však vyvolal otrasy na finančných trhoch, vymazal bilióny dolárov z hodnoty akciového trhu a otriasol dôverou investorov v americké aktíva ako bezpečný prístav vrátane dolára.
A hoci Trump na niekoľko mesiacov dočasne odložil zavedenie recipročných ciel pre takmer všetkých obchodných partnerov, jeho doterajšie clá vo výške 25 percent na dovoz ocele, hliníka a áut ako aj 10-percentné paušálne clo na všetok zvyšný dovoz do USA zostávajú. A tiež clo vo výške 145 percent na dovoz z Číny, najväčšieho obchodného partnera USA.
Firmy tak nevedia, aké budú recipročné clá, čo im sťažuje plánovanie na ďalší rok, nieto ešte na päť rokov, upozornil James Rossiter z TD Securities.
Mnohé globálne podniky už pre clá buď stiahli, alebo znížili predpovede tržieb.
Viac ako 300 ekonómov v prieskume, ktorý sa uskutočnil v dňoch 1. až 28. apríla, preukázalo neobvyklú jednomyseľnosť. Žiaden neuviedol, že clá majú pozitívny vplyv na podnikateľskú náladu, pričom 92 percent si myslí presný opak a len 8 percent väčšinou z Indie a iných rozvíjajúcich sa ekonomík zaujalo neutrálny postoj.
Tri štvrtiny ekonómov zhoršili svoje odhady globálneho rastu v roku 2025, v dôsledku čoho priemerný odhad klesol na 2,7 percent z 3 percent v januárovom prieskume. To je o niečo menej než 2,8 percent, ktoré predpovedal Medzinárodný menový fond.
Jednotlivé skúmané ekonomiky vykazovali podobný trend, pričom predpovede sa znížili v 28 zo 48 sledovaných ekonomík. Ďalších 10 ekonomík nezmenilo prognózy a zvyšných 10, vrátane Argentíny a Španielska, ich miere zlepšilo.
Predpovede na rok 2026 sa vyvíjali takmer rovnako, čo naznačuje, že zhoršenie vyhliadok na rast, ktoré sa začalo uvalením ciel, je hlboké a nebude ľahké ho napraviť.
Na otázku o riziku globálnej recesie v tomto roku 60 percent, teda väčšina respondentov, ho označilo za vysoké alebo veľmi vysoké.
Očakávajú tiež, že pokrok, ktorý centrálne banky dosiahli v uplynulých rokoch pri krotení inflácie rýchlym zvyšovaním úrokových sadzieb, sa zastaví v dôsledku ciel, ktoré sú podľa ekonómov inflačné.
Viac ako 65 percent, presnejšie 19 z 29 hlavných centrálnych bánk, v ktorých sa uskutočnil prieskum, neočakáva, že tento rok splnia svoje inflačné ciele, pričom v budúcom roku ich počet mierne klesol na 15.