Globálni finanční lídri, ktorí sa tento týždeň stretli vo Washingtone na jarnom zasadaní Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB), si chceli ujasniť, čo bude potrebné na získanie úľav z ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa. A koľko „bolesti“ to prinesie svetovej ekonomike. Domov si však odnášali viac otázok ako odpovedí. Informovala o tom agentúra Reuters. Mnohí mali pocit, že Trumpova administratíva má protichodné požiadavky na obchodných partnerov.
Ministri financií a obchodu sa vo Washingtone snažili stretnúť s americkým rezortným kolegom Scottom Bessentom a ďalšími kľúčovými predstaviteľmi administratívy, no neúspešne. Tým, ktorým sa to podarilo, bolo často povedané, aby boli trpezliví. Ale čas do skončenia odkladu recipročných ciel o 90 dní beží. V skutočnosti nebola tento týždeň uzavretá ani jedna dohoda, aj keď Trumpova administratíva ponúkla 18 písomných návrhov a celý balík rokovaní. „Nerokujeme. Len prezentujeme a diskutujeme o ekonomike,“ povedal poľský minister financií Andrzej Domanski.
Varovania, že už zavedené clá vo výške 25 percent na všetok dovoz vozidiel, ocele a hliníka do USA a plošné 10-percentné clá na ostatný dovoz spôsobia bolestivé škody aj USA, nielen iným ekonomikám, americkí predstavitelia do značnej miery ignorovali. „Myslia si, že to nebude také zlé,“ povedal Domanski. „Myslia si, že bolesť bude krátkodobá a zisk dlhodobý. Ja sa obávam, že budeme mať dlhodobú bolesť,“ dodal.
Najdôležitejšie obchodné rokovania mala Trumpova administratíva počas týždňa s Japonskom a Južnou Kóreou. Výsledky však boli nepresvedčivé, aj keď Bessent hovoril o „produktívnych“ rozhovoroch. O konkrétnych požiadavkách v súvislosti s japonským jenom sa nediskutovalo, no očakáva sa, že menová politika bude súčasťou budúcich rozhovorov, keďže USA považujú slabosť jenu voči doláru za netarifnú prekážku amerického exportu.
MMF cez týždeň znížil prognózy hospodárskeho rastu pre väčšinu krajín, ale nepredpovedal im recesie. Dokonca ani USA a Číne, závislej od exportu, ktorá teraz čelí americkým clám vo výške 145 percent na mnohé tovary.
Generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgievová uznala, že členské krajiny znepokojuje neistota, inflácia a vojny. Ale dúfa, že obchodné rokovania zmiernia colné napätie. „Neistota je naozaj zlá pre podnikanie, takže čím skôr sa tento mrak, ktorý visí nad našimi hlavami, rozplynie, tým lepšie pre zisk, pre rast, pre svetovú ekonomiku,“ vyhlásila.
Hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill na stretnutí varoval pred rastúcou úrovňou dlhu v rozvíjajúcich sa krajinách. Upozornil, že clá vyvolali prudké spomalenie obchodu a priamych zahraničných investícií, ktoré sú pre ne kľúčové.
Politici si však vydýchli, keď Bessent vyjadril podporu MMF a Svetovej banke, aj keď ich kritizoval, že zablúdili do projektov, ako je zmena klímy, ktoré znížili ich efektívnosť. No namiesto toho, aby sa USA stiahli z týchto inštitúcií, ako to je uvedené v manifeste republikánskej politiky Project 2025, Bessent povedal, že chce, aby sa preorientovali na ich hlavné poslanie, ktorým je zabezpečenie ekonomickej stability a rozvoja.
„Myslím si, že väčšina ľudí odtiaľto odišla s tým, že sa musia pripraviť na zhoršenie vecí z ekonomického hľadiska,“ povedal Josh Lipsky, bývalý poradca MMF, ktorý je teraz riaditeľom Geoekonomického centra Atlantickej rady.