Spojené štáty dnes začínajú vyberať takzvané recipročné clá, ktorými podľa Bieleho domu chcú riešiť vysoký obchodný deficit. Pri tovare z EÚ predstavuje nové clo 20 percent. Krajiny, na ktoré sa individuálne clá nevzťahujú, platí až na výnimky základné desaťpercentné clo, ktoré Američania zaviedli minulý týždeň.
V prípade Číny je sadzba nového cla 34 percent, americký prezident Donald Trump však v reakcii na čínsku odvetu dnešným dňom zavádza ďalšie clo vo výške 50 percent. V súčte s predchádzajúcimi clami, ktoré Trump už na Čínu uvalil skôr, bude celkový dovozný poplatok na tovar z Číny predstavovať 104 percent.
Metodika výpočtu ciel
Podľa metodiky pre výpočet takzvaných recipročných ciel, ktorú zverejnil úrad vládneho splnomocnenca pre obchod, vydelila Trumpova administratíva číslo obchodného deficitu USA s konkrétnou krajinou celkovým objemom tovaru dovezeného z tejto krajiny.
Podľa úradu je vypočítať účinok "desiatok tisíc colných, regulačných, daňových a iných politík v každej krajine na obchodný deficit zložité, ak nie nemožné". Dodáva, že nové clá nemajú odpovedať clám, ktoré na USA uvaľujú obchodní partneri, ale "sadzbe nevyhnutné na vyrovnanie bilaterálnych obchodných deficitov medzi USA a jednotlivými obchodnými partnermi".
Pri stanovení výsledného cla ešte Biely dom získané číslo rozdelil na polovicu. To v spomínanej metodike oporu nemá, Trump to označil za zľavu.
Minister financií Scott Bessent zdôraznil, že administratíva sa nezameriava na absolútnu výšku ciel, ktoré zaviedli obchodní partneri, ale aj na takzvané netarifné prekážky. Zároveň pripustil, že ich Biely dom nedokáže vyčísliť. "Horšie sa kvantifikujú a sú skryté, zahmlené," uviedol.
Dlhodobé clá
Napriek otvorenosti k prípadným rokovaniam Bessent naznačil, že Trumpova administratíva počíta s tým, že clá budú platiť dlhodobo. Na Biely dom sa podľa neho so žiadosťou o rokovanie obrátilo približne 70 vlád.
Clá by sa podľa ministra znižovali skôr postupne, ak by sa Spojeným štátom darilo zvyšovať výrobu a export. "Ak budeme úspešní, clá by boli svojím spôsobom topiacou sa kockou ľadu, pretože budete dostávať príjmy, akonáhle sa v USA postavia výrobné zariadenia. Mala by existovať určitá súmernosť medzi daňami, ktoré začneme vyberať z novej výroby prostredníctvom daní zo mzdy, akonáhle clá klesnú," uviedol minister financií.
Trumpov poradca pre medzinárodný obchod Peter Navarro, ktorý je považovaný za architekta novej politiky, prístup vlády ilustroval na Vietname. Ten prišiel s návrhom colnej dohody, v rámci ktorej by zrušil všetky clá na americký dovoz. "Nič to pre nás neznamená, pretože dôležité sú netarifné podvody," uviedol Navarro na CNBC s tým, že za podvádzanie považuje napríklad prepredávanie čínskych výrobkov cez Vietnam, krádeže duševného vlastníctva alebo daň z pridanej hodnoty (DPH).
Túto daň Biely dom vyčíta aj štátom EÚ. USA síce DPH nevyberajú, ale 45 z 50 štátov, rovnako ako okrsok okolo hlavného mesta Washingtonu a nezačlenené územia Portoriko a Guam, vyberajú podobne fungujúcu daň z predaja, v angličtine sales tax. Nie je jasné, nakoľko ju Biely dom vo svojich úvahách zohľadňuje.