HN sa naživo pozreli na prevádzku chorvátskej rafinérie. Nie je závislá od dodávok ruskej ropy

V okolí bratislavského Slovnaftu sa domáci zvyknú sťažovať na hluk. Ten je neraz sprevádzaný plameňmi z priľahlých poľných horákov. Podobne ako v bratislavskom Vlčom hrdle aj na polostrove Kostrena sa vznáša známy zápach ropy. Naň sa občas sťažujú aj v chorvátskom meste Rijeka, kde sa doslova pár metrov od mora nachádza jediná rafinéria v krajine.

„Tak isto ako pri Slovnafte v Bratislave, aj tu ľudia prichádzajú, stavajú si tu domy a sťažujú sa na hluk. Takže je to veľmi podobné,“ opisuje Ladislav Nagy, ktorý už vyše pol roka šéfuje tomuto závodu. Opisuje, že neraz musel chodiť aj na mestské zastupiteľstvo vysvetľovať, čo sa deje v ich výrobe.  

Tu sa jednoducho nedá podnikať, vraví riaditeľ Slovnaftu. Naša rafinéria by v Amerike ušetrila obrovské sumy

Chorvátsky závod na spracovanie ropy patrí rovnako ako Slovnaft do portfólia maďarskej energoskupiny MOL. Je však menší, no v súčasnej situácii ťaží zo strategickej výhody. Chorváti totiž vyrábajú palivá len z ropy, ktorú im dovezú tankery. Vďaka tomu je produkcia palív flexibilnejšia.

Po začatí vojny na Ukrajine a po protiruských sankciách chce podobnú flexibilitu dosiahnuť aj Slovnaft. HN sa pozreli na prevádzku jedinej chorvátskej rafinérie, ktorá nie je závislá len od dodávok ruskej ropy a naftu či benzín vie variť aj z iných zmesí.

Ako im tečie ropa