Maďarsko a Srbsko urýchlia výstavbu ropovodu medzi oboma krajinami v čase, keď sankcie USA ohrozujú energetickú bezpečnosť Európy. Vyhlásil to v stredu maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó po telefonickom rozhovore so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Djedovičovou Handanovičovou, píše agentúra TASS.
"Vychádzajúc z poznatkov posledných týždňov sme sa dnes v telefonickom rozhovore so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Djedovičovou dohodli na urýchlení našich spoločných investícií do energetickej bezpečnosti vrátane vytvorenia nového prepojenia spájajúceho elektrické siete oboch krajín a výstavby prvého spoločného ropovodu," napísal minister na svojej stránke na sociálnej sieti.
"Niektorí aktéri svetovej politiky môžu svojimi sankciami a obmedzeniami spôsobiť vážne ťažkosti a ich rozhodnutia sa zjavne prijímajú bez toho, aby sa zohľadnili záujmy spojencov," uviedol Szijjártó, pričom podľa TASS odkázal na sankcie USA voči ruským ropným a plynárenským spoločnostiam, ako aj srbskej spoločnosti NIS. Aktuálna situácia podľa neho zvyšuje význam energetickej spolupráce so susedmi. "Srbsko je pre našu krajinu strategicky dôležitým partnerom, bez Srbska neexistuje maďarská energetická bezpečnosť a naopak," dodal minister.
Administratíva prezidenta Joea Bidena 10. januára oznámila rozsiahly balík sankcií proti ruskému ropnému a plynárenskému sektoru. Sankcie boli uvalené okrem iných na spoločnosti Gazprom Nefť a Surgutneftegaz. Týkajú sa tiež 183 ruských tankerov, obchodníkov, firiem poskytujúcich služby v ropnom priemysle, vedúcich predstaviteľov viacerých ropných spoločností a predstaviteľov vedenia ruského ministerstva energetiky.
Na novom sankčnom zozname sa ocitla aj spoločnosť Ropný priemysel Srbska (Naftna Industrija Srbije, NIS), ktorá je podľa TASS jedným z najväčších vertikálne integrovaných energetických podnikov v juhovýchodnej Európe s výrobnými zariadeniami v Srbsku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Rumunsku a Maďarsku. Hlavnými akcionármi sú spoločnosti Gazprom Nefť s podielom 50 percent, Gazprom (6,15 percenta) a srbský štát (29,87 percenta).