Izraelská ekonomika v druhom štvrťroku vzrástla o percento, trh čakal viac

Rast izraelskej ekonomiky, ktorá zápasí s negatívnymi dôsledkami vojny medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas v Pásme Gazy, v druhom štvrťroku zaostal za očakávaním.

Hrubý domáci produkt (HDP) sa podľa štatistického úradu v celoročnom prepočte zvýšil o 1,2 percenta, zatiaľ čo analytici v ankete agentúry Reuters hospodársky rast odhadovali v priemere na 4,4 percenta.

Ekonomika sa zotavila

Štatistický úrad však spresnil rast v prvom štvrťroku na 17,3 percenta z pôvodne ohlásených 14,4 percenta. Izraelská ekonomika sa v prvom štvrťroku zotavila po prepade o 20,6 percenta, ktorý zaznamenala v posledných troch mesiacoch minulého roka.

Boje v Pásme Gazy sa začali po teroristických útokoch z minulého 7. októbra, kedy ozbrojenci Hamasu a ich spojenci prenikli na izraelské územie pri Pásme Gazy, kde zavraždili okolo 1200 ľudí a ďalších zhruba 250 uniesli.

Posledná príležitosť dostať rukojemníkov domov. Blinken prišiel na rokovania do Izraela, vyzval na prímerie

V celej prvej polovici tohto roka predstavoval rast izraelskej ekonomiky 2,5 percenta, zatiaľ čo v minulom prvom polroku to bolo 4,5 percenta. "Ekonomika sa z vojny spamätáva s ťažkosťami, najmä kvôli problémom na strane ponuky, nie dopytu," uviedol ekonóm Jonathan Katz zo spoločnosti Leader Capital Markets.

Poukázal na nedostatok pracovných síl po vypuknutí konfliktu s Hamasom.

Inflácia napreduje

Prekvapivo slabé údaje o vývoji ekonomiky v druhom štvrťroku podľa analytikov pravdepodobne neprinútia izraelskú centrálnu banku k zníženiu úrokových sadzieb. Miera inflácie sa totiž minulý mesiac dostala nad cieľové rozpätie.

Medziročný rast spotrebiteľských cien v júli zrýchlil na 3,2 percenta z júnových 2,9 percenta. Cieľom centrálnej banky je držať medziročnú infláciu v rozpätí od jedného do troch percent.

V Izraeli zaznamenali pokus o teroristický útok, krajinu zasiahli aj drony Hizballáhu

"Pretože slabé údaje o hospodárskom raste pramenia z problémov na strane ponuky, nie dopytu, neočakáva sa zníženie úrokových sadzieb. Hlavne na pozadí známok zrýchľovania inflácie a vysokej úrovne geopolitických rizík," uviedol Katz.

Centrálna banka v januári podporila domácu ekonomiku znížením základnej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu na 4,50 percenta. Odvtedy však úroky držia bez zmeny.

O nastavení úrokových sadzieb sa bude znovu rozhodovať na zasadnutí, ktoré sa uskutoční 28. augusta.