Nie je dôvod na ďalšie zníženie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) v júli po tom, ako v júni začala s uvoľňovaním svojej menovej politiky. Uviedol to člen Rady guvernérov ECB Klaas Knot v rozhovore pre noviny Handelsblatt. Informuje portál businesstimes.
Európska centrálna banka začiatkom júna znížila svoje úrokové sadzby. Uviedla pritom, že bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky, ale neponúkla žiadne náznaky o časovom harmonograme nasledujúcich krokov. Trhy tak tipujú, kedy k tomu dôjde a predstavitelia banky diskutujú o opodstatnenosti takýchto krokov.
"Nevidím dôvod na ďalšie zníženie úrokových sadzieb v júli," povedal Knot v pondelok pre Handelsblatt, pričom zdôraznil, že ďalšie zasadnutie ECB, ktoré sa bude zaoberať úpravami úrokových sadzieb, bude až v septembri.
Pokrok ECB pri znižovaní inflácie
Knot vyjadril spokojnosť s pokrokom Európskej centrálnej banky pri znižovaní inflácie v eurozóne. Predpokladá, že inflačný cieľ banky na úrovni dvoch percent sa podarí dosiahnuť do konca roka 2025.
ECB by však podľa neho nemala tolerovať žiadne ďalšie meškanie pri dosahovaní svojho cieľa, pretože oneskorenie návratu inflácie na úroveň dve percentá, by znamenalo pomalšie znižovanie úrokovej sadzby z vkladovej sadzby, čo by obmedzilo rast ekonomiky.
Zatiaľ sa však zdá, že všetko je na dobrej ceste, povedal Knot, ktorý bol v minulosti považovaný za konzervatívca, ale teraz je vnímaný skôr ako centrista.
Znižovanie úrokových sadzieb ECB
Trhy očakávajú jedno až dve zníženia úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky v tomto roku a viac ako štyri pohyby v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov. To naznačuje, že depozitná sadzba banky zostane nad troma percentami aj v druhej polovici budúceho roka.
Knot nekomentoval tieto špekulácie. Uviedol len, že úroková sadzba vyššia ako tri percentá znamená, že banka je "stále reštriktívna, a tak to bude aj v dohľadnej budúcnosti, o ktorej nemôže robiť zmysluplné vyhlásenia".
Knot v predchádzajúcich komentároch upozorňoval, že neistota týkajúca sa cien v eurozóne zostáva vysoká. Za hlavné riziká pre vývoj inflácie pritom označil kombináciu rýchleho rastu miezd s priemerným zlepšením produktivity a neistotu v súvislosti so schopnosťou firiem absorbovať vyššie náklady práce a nižšie ziskové marže.