Vyhrali vyše desať miliónov eur v lotérii, roky sa schovávajú. Radosť nikdy neprišla, tvrdia

Na tele má vytetovaných šesť čísel. 3, 5, 7, 8, 25 a 29. Sú to čísla, ktoré jemu a jeho manželke priniesli 250 miliónov českých korún (10 295 891 eur), jednu z najväčších výhier v histórii Športky.

Teraz sa ako jedni z mála rozhodli o tom porozprávať. Časť súkromia si ponechajú a pre rozhovor zvolili mená Karol a Libuša. Aj preto, že to nie je iba veselé rozprávanie.

Tipovali ste pravidelne?

Karol: Nie každé žrebovanie, ale posledných osem rokov väčšinou dvakrát do mesiaca. Vždy náhodný tip a nikdy som nevyhral viac ako tisíc českých korún (41,18 eur).

Až prišiel november 2019 a druhá najväčšia výhra v histórii Sportky. Tak si to rozpovedzme.

Karol: Boli sme na nákupe, manželka sa zarozprávala, tak som to využil a skočil do trafiky. Stavil som plný tiket – zase náhodný výber, a keď som vyliezol, vyčítavo sa na mňa zatvárila.

Stávkovému biznisu sa darí. Investuje sa do inovácií i do reklamy

Libuša: Bola som totiž v pokročilom štádiu tehotenstva a hovorila mu, že by sme mali šetriť. „Až raz vyhrám, tieto reči ti pripomeniem,“ odpovedal.

Karol: Druhý deň ráno som šiel do práce a všade v rádiu hovorili o tom, že má Sportka dvoch výhercov. Aj kolegovia sa o tom rozprávali. Jeden vraj trafil prvé poradie a druhý tiež, ale navyše so Šancou. Síce rovno dodali, že je hlavný výherca zo stredných Čiech, ale tomu som nejako nevenoval pozornosť. Až na konci šichty som z peňaženky vytiahol tiket a v telefóne ho skontroloval.

A?

Karol: Veľmi som sa zľakol. Bol som zvyknutý, že tiket naskenujem a objaví sa maximálne krátke číslo, napríklad 110 alebo 220 českých korún. Ale zrazu tam tých čísel bolo hrozne veľa a spanikáril som. Okamžite som telefón schoval, aby ma nikto nevidel, a zavrel sa na toaletu. Tam som tiket skontroloval znova, ukázala sa čiastka cez 29 miliónov českých korún (1 194 323 eur) a od tej chvíle by som dokázal prvé tri dni prehrať, akoby prebehli tento týždeň.

Poďme na to.

Karol: Čakala ma hodinová cesta autom domov. Išiel som s kolegom, celú cestu som mlčal a pamätám si každú zákrutu. V hlave mi chodili myšlienky: Je to pravda? Nie je? Kolegovi som to povedať nechcel, pretože ak som od prvej chvíle niečo cítil, bol to strach. Hneď mi napadlo, že sa dnes prepadáva alebo aj vraždí kvôli stovke.

Takže žiadna radosť?

Karol: Nie. Skutočná radosť, teda že by sme doma otvárali fľašu, vlastne nikdy neprišla.

Libuša: Skôr sa čoraz viac objavovali a stále objavujú chvíle, keď si hovoríme: Mali sme sa na to vykašľať a nič si nevyzdvihnúť.

To ma začína zaujímať. Ale ešte späť k autu.

Karol: Vysadil som kolegu a už som to nevydržal. Celý spotený som zavolal manželke: „Za päť minút som doma, mám problém.“

Libuša: To je najlepšia veta, ktorú môžete žene pred pôrodom povedať. Práve som venčila psy a ako prvé ma napadlo, že sa chce rozísť. Nevydržala by som ani päť minút. Začala som vyzvedať, až mi nakoniec povedal, že vyhral v športke.

Hazardné hry: zábava s rizikami. Ako im predchádzať?

Karol: Samozrejme mi neverila. Povedal som, nech si stiahne aplikáciu Sazky a skúsime tiket overiť z jej telefónu. Skúsili sme to a zase, 29 miliónov. V tej chvíli predsa prišla krátka radosť. Doplatíme hypotéku, pomôžeme rodičom, budeme sa mať lepšie. No potom sme zapli televíziu a tam opakovali: Výhra 29 miliónov je z východných Čiech a ten, kto vyhral aj Šancu, teda 250 miliónov, je zo stredných Čiech. Vôbec som to nechápal. Veď predsa ja som zo stredných Čiech... Žena sa na mňa pozrela a predniesla vetu, ktorú nikdy nezabudnem: „To ti je 29 miliónov málo?“

Libuša: Hovorila som mu: „Hlavne mlč a do ničoho nehrň!“

Karol: Lenže mne to nedávalo zmysel. Dnes už viem, že aplikácia nedokáže rozlíšiť, keď trafíte aj posledné číslo Šance. Takže sme šli na web Sazky, kontrolovali číslo po čísle a zistili, že sme trafili úplne všetko. Hneď som nalistoval pravidlá a prečítal si: „Ak sú tieto dve podmienky splnené, vyhrávate celý jackpot.“ Išlo o štvrť miliardy českých korún.

Prvý pocit?

Karol: Radosť bola preč. Zatiaľ čo 29 miliónov si človek dokáže predstaviť a vie, čo by s nimi urobil, štvrť miliardy už znie strašidelne.

Libuša: S každým číslom, ktoré sa zhodovalo, rástla panika. Pozreli sme sa na seba a takmer naraz si povedali: „Čo budeme robiť?“

Karel: Z druhej strany tiketu je telefónne číslo, na ktoré máte v prípade výhry zavolať. Pol hodiny sme premýšľali, chodili po dome, neboli schopní sedieť. Ženu rozbolelo brucho, vliezla si do vane, ja som sadol vedľa na zem a číslo vytočil. Ozval sa mladý muž a podľa hlasu bolo poznať, že nie sme prvý, kto volá.

Ako to?

Karol: Ľudia to skúšajú. Začal som diktovať číslo tiketu a on tak nezúčastnene prikyvoval: „Hej, áno, áno... Áno? Vydržte.“ Chvíľu bolo ticho, ťukal do klávesnice a potom vyhlásil: „Gratulujem, chcete dohovoriť schôdzku?“ Vôbec som nevedel, čo robiť – tak som zavesil: „Nehnevajte sa, potrebujem čas, dovidenia.“...