Británia sa bude držať svojho plánu a od roku 2030 zakáže predaj áut so spaľovacím motorom, prehodnotí ale niektoré svoje ciele ohľadom uhlíkovej stopy obytných budov.
Životné náklady
"Žijeme v čase, keď životné náklady predstavujú skutočný problém, a my nechceme ľudí nútiť, aby platili viac, ako je potrebné. Musíme k veci pristupovať s rozvahou. Čo sa týka prenajímateľov v bytovom sektore, zmiernime časový rámec na povinné dosiahnutie určitej úrovne energetickej náročnosti," povedal Gove.
Británia bola v roku 2022 z celej Európy na poslednom mieste v rebríčku relatívneho počtu nainštalovaných čerpadiel; na tisíc domácností ich v Británii pribudlo 1,9, zatiaľ čo v Česku to bolo 12,9 a v prvom Fínsku 69,36.
Británia má naopak najhustejšiu sieť plynových rozvodov z celej Európy, čo domácnosti podnecuje k tomu, aby plyn využívali na varenie aj kúrenie. Na kúrenie plyn podľa denníka The Guardian používa 85 percent Britov.
Uhlíková neutralita
Zmenšenie tohto podielu je nevyhnutné, ak chce britská vláda naplniť svoje ciele uhlíkovej neutrality do roku 2050, keďže používanie fosílnych palív v domácnostiach tvorí v Británii viac ako pätinu uhlíkových emisií.
Klimatická otázka sa minulý týždeň prejavila aj v doplňovacích voľbách, v ktorých vládnuci konzervatívci prišli o dve kreslá v Dolnej snemovni. Tretie kreslo, za londýnsky obvod Uxbridge and South Ruislip, si udržali len tesne.
Nový konzervatívny poslanec Steve Tuckwell po svojom víťazstve uviedol, že vo voľbe rozhodli predovšetkým kroky labouristického starostu Sadiqa Khana v rozšírení nízkoemisných zón v Londýne.
Konzervatívna strana ale musí pracovať s klesajúcou podporou mladých voličov v prieskumoch, uviedla agentúra Reuters. Mladí sú frustrovaní z hľadiska nedostupného bývania a vysokých nákladov na starostlivosť o dieťa. Záujem o klímu ako politickú tému sa medzi mladými Britmi zvyšoval už pred parlamentnými voľbami v roku 2019.