Turecká centrálna banka vo štvrtok zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu menej, ako odhadovali ekonómovia. Jej nárast, aj keď menší, však naďalej vystavuje lokálne aktíva výpredajom, keďže inflácia sa stále pohybuje okolo úrovne 40 percent, informujú agentúry AP a AFP.
Menový výbor na svojom júlovom zasadnutí zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 2,5 percentuálneho bodu na 17,5 percenta. Náklady na pôžičky tak dosiahli najvyššiu úroveň od septembra 2021. Trhy však očakávali strmší nárast kľúčového úroku, až na 20 percent.
Centrálna banka "sa rozhodla pokračovať v procese sprísňovania menovej politiky, aby čo najskôr nastolila dezinflačný kurz, ukotvila inflačné očakávania a dostala pod kontrolu zhoršovanie cenového správania", uvádza sa vo vyhlásení.
Viaceré ukazovatele totiž signalizujú pokračovanie rastu základnej inflácie a výbor predpokladá, že daňové predpisy a zhoršenie cenového správania budú vyvíjať ďalší tlak na infláciu. Čo sa týka budúceho vývoja, sprísňovanie menovej politiky bude podľa potreby ďalej pokračovať, až kým sa nedosiahne výrazné zlepšenie inflačného výhľadu.
Po rokoch neortodoxnej hospodárskej politiky prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý v rozpore so všeobecne akceptovanou ekonomickou teóriou zastáva názor, že zníženie úrokových sadzieb spomalí infláciu, centrálna banka v júni takmer zdvojnásobila svoj kľúčový úrok z 8,5 percenta na 15 percent.
Banka zároveň v júni uviedla, že tento krok je len začiatkom procesu zameraného na zníženie medziročnej miery inflácie v Turecku z takmer 40 percent na jednociferné číslo "čo najskôr".
Miera inflácie dosiahla koncom minulého roka 85 percent a centrálna banka "spálila" väčšinu svojich devízových rezerv v snahe podporiť líru, ktorá za 10 rokov stratila zhruba 90 percent svojej hodnoty oproti doláru.
Ekonómovia a investori vo všeobecnosti očakávali agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky Turecka po májových voľbách a vymenovaní novej guvernérky Hafize Gaye Erkanovej.
Po rokoch nekonvenčných opatrení nový ekonomický tím Turecka obmedzuje podporu líry, obnovuje zahraničné rezervy a zjednodušuje regulácie, ktoré boli použité na stabilizáciu tureckej meny. Turecký prezident hľadá tiež finančnú pomoc v zahraničí, tento týždeň navštívil región Perzského zálivu a zabezpečil pre krajinu ekonomickú podporu od Spojených arabských emirátov vo výške 51 miliárd USD.
Priame zahraničné investície a vyššie príjmy z cestovného ruchu pomôžu Turecku znížiť deficit bežného účtu a infláciu, uviedla centrálna banka vo svojom vyhlásení.
Turecké úrady zároveň pokračujú s fiškálnymi opatreniami, ktoré zahŕňajú zvýšenie niektorých sadzieb dane z pridanej hodnoty aj vyššie odvody pre banky. Takéto opatrenia sú nevyhnutné na zaplatenie nákladných sľubov, ktoré dal Erdogan voličom pred májovými voľbami.