Čína sa po pandémii covidu na prvý pohľad zdá byť rovnaká ako pred covidom. Nie je. Zmenila sa prinajmenšom v detailoch. Nad veľkou krajinou akoby sa rozprestrel covidový bolehlav.
VIDEO: Čínske mestá duchov: Pravda o prázdnych megamestách.
Obrovské rozdiely medzi vrstvami
Precestovala som veľkú časť Číny, ale od roku 2010 bývam v Šanghaji, ktorý sa prezýva aj „výkladná skriňa“ Číny.
Potom, čo som sa v obrovskom meste trochu zorientovala, som si to tu zamilovala.
V staršej mestskej zástavbe sa od rána do noci prekrikovali predajcovia najrôznejšieho tovaru, predávalo sa na trhoch, v suterénoch domov, z vozíkov priamo na ulici, niektorí svoj tovar jednoducho vyložili na deku na chodník.
Dobre sa najesť išlo prakticky kedykoľvek. Keď zavreli reštaurácie, do nočných ulíc vyšli vozíky s grilovaným mäsom, zeleninou, morskými plodmi, vyprážanými rezancami, ryžovou kašou... s čímkoľvek, na čo si spomeniete.
Miestni boli voči cudzincom buď hanbliví, alebo veľmi priateľskí a chceli sa s nami rozprávať. V krivolakých uličkách sme zakaždým narazili na niečo nové, čo sme si predtým nevšimli. Pred starými domami si ľudia umývali vlasy a čistili zuby priamo na ulici, zatiaľ čo o pár desiatok metrov ďalej stáli obrie sklenené nákupné centrá plné najdrahších značiek z celého sveta.
Na jednej ulici ste mohli vidieť, ako okolo pána na zhrdzavenom bicykli prefrčal najnovší športiak, okolo žobráka kľačiaceho na chodníku prešla kráska v kostýme ušitom na mieru s luxusnou kabelkou. Nikdy som nič také nevidela, aj po toľkých rokoch som bola stále v nemom úžase.
Ľudí v uliciach je opticky menej
Na univerzite v Šanghaji nás učili, že sa čínska civilizácia nepretržite vyvíja už vyše päťtisíc rokov. Hlavne staršia generácia hrdo vymenovávala príklady veľkoleposti ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.