Na infláciu v USA má čoraz viac vplyv napätý trh práce a zvyšujúce sa mzdy a ak sa dopyt a ponuka na trhu nedostane do lepšej rovnováhy, spotrebiteľské ceny budú tempo rastu zrýchľovať. Ukázali to výsledky prieskumu, ktorý zrealizovali bývalý šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke a bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard. Informovala o tom agentúra Reuters.
Bernanke, ktorý stál na čele Federálneho rezervného systému v rokoch 2006 až 2014, a Blanchard, hlavný ekonóm MMF z rokov 2008 až 2015, uviedli, že za nástupom inflácie, ktorý začal v roku 2021, boli do veľkej miery energetické trhy a výpadky na trhu s automobilmi a inými tovarmi dlhodobej spotreby. "Avšak v poslednom období začal na infláciu zvyšovať tlak napätý trh práce," dodali Bernanke a Blanchard.
Podľa nich sa dá očakávať, že jeho podiel bude rásť a bez zásahu zvonka sa so zmenou tohto trendu počítať nedá. "Podiel inflácie, ktorý vyplýva z prehrievajúceho sa trhu práce, bude možné zvrátiť iba krokmi, ktoré dostanú ponuku a dopyt na pracovnom trhu do lepšej rovnováhy," dodali.
Fed zvyšuje úrokové sadzby už od marca 2022 s cieľom zmierniť dopyt po tovaroch a službách a dostať tak infláciu pod kontrolu. Naposledy tak urobil začiatkom mája, keď kľúčovú úrokovú sadzbu zvýšil o 25 bázických bodov do pásma päť percent až 5,25 percenta.
Od marca minulého roka tak centrálna banka sprísnila menovú politiku už 10-krát po sebe, pričom hlavná úroková sadzba za dané obdobie vzrástla o päť percentuálnych bodov na takmer 16-ročné maximum. Nasledujúce zasadnutie menového výboru Fedu je naplánované na polovicu júna a jeho rozhodnutie bude závisieť od najbližších ekonomických údajov.