Menový výbor americkej centrálnej banky na záver dvojdňového zasadnutia zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu do pásma 2,25 až 2,50 percenta.
Zvyšovaním úrokov sa snaží spomaliť infláciu, ktorá je najvyššia za štyri desaťročia. Vo vyhlásení Fed dodal, že napriek dôkazom o spomaľovaní americkej ekonomiky plánuje ďalšie zvyšovanie výpožičných nákladov.
Zvýšenie úrokov je v súlade s očakávaním analytikov. Rovnakým tempom rástli úroky aj predchádzajúci mesiac. Od začiatku tohto roka už Fed zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu o 2,25 percentuálneho bodu, uviedla agentúra Reuters.
Zvýšenie úrokovej sadzby zdražuje úvery a znižuje dopyt. To pomáha spomaľovať infláciu, ale zároveň oslabuje hospodársky rast. Centrálna banka sa preto musí snažiť zvýšiť úrokové sadzby natoľko, aby obmedzila infláciu, a zároveň neohrozila ekonomický rast a trh práce.
V boji s infláciou zatiaľ nebol zaznamenaný veľký pokrok. Známky ekonomického napätia sa však hromadia. Predstavitelia Fedu tak musia zvážiť, ako veľmi ďalej sprísniť menovú politiku, aby to nevyvolalo recesiu.
Základná úroková sadzba sa teraz nachádza na úrovni, ktorá má podľa väčšiny predstaviteľov Fedu neutrálny ekonomický dopad. To v podstate znamená, že Fed ukončil svoje snahy z pandemickej éry, kedy podporoval výdavky domácností a podnikov lacnými peniazmi.
Dnešné vyhlásenie príliš nenaznačilo, aké kroky môže Fed podniknúť na svojom ďalšom zasadnutí. Rozhodnutie bude do značnej miery zrejme závisieť od toho, či nadchádzajúce údaje ukážu, že inflácia začína spomaľovať. Analytici teraz predpokladajú, že Fed na septembrovom zasadnutí zvýši základnú úrokovú sadzbu najmenej o pol percentuálneho bodu.
Posledné údaje ukázali, že medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v júni zrýchlilo na 9,1 percenta z májových 8,6 percenta. Inflácia tak bola najvyššie od novembra 1981. Podľa Fedom preferovaného merítka inflácie dosahuje viac ako trojnásobok dvojpercentného cieľa centrálnej banky.