Čierna Hora požiadala Európsku úniu o pomoc so splatením miliardového úveru, ktorý si vzala od čínskej banky na stavbu diaľnice do Srbska. Projekt sprevádzajú od začiatku kontroverzie, iné ako čínske financovanie si malá balkánska krajina nebola schopná opatriť.
"Vzali sme si úver na miliardu dolárov (840 miliónov eur), ktorý predstavuje tretinu celkového dlhu spojeného s Číňanmi," citovala verejnoprávna televízia RTCG podpredsedu čiernohorskej vlády Dritana Abazoviča.
"Prosíme vás o pomoc so splatením týchto peňazí, aby sme tento záväzok nahradili záväzkom u nejakej európske banky (...) a ukončili čínsky vplyv," povedal v stredu Abazović pred zahraničným výborom Európskeho parlamentu.
Podľa dohody čiernohorskej vlády s čínskou stavebnou firmou CRBC, ktorá je hlavným zhotoviteľom projektu, mal byť prvý úsek diaľnice vedúcej z prístavu Bar na jadranskom pobreží do Boljara na hranici so Srbskom hotový v roku 2019. Sprevádzkovanie však napriek zmluvnej povinnosti čínskej strany doteraz nebol.
Pôžičku na stavbu prvého úseku poskytla čínska štátna banka Exim Bank. Podľa portálu Balkan Insight sa balkánska krajina s iba 620-tisíc obyvateľmi dvakrát neúspešne snažila zohnať financovanie druhého z troch úsekov od Európskej investičnej banky. Dve štúdie uskutočniteľnosti medzinárodných konzultačných firiem však konštatovali, že stavba diaľnice sa kvôli nízkej očakávanej prevádzke nemôže vyplatiť.
Jedným z prvých krokov nového čiernohorského kabinetu, ktorý nastúpil v decembri po takmer tridsaťročnej dominancii socialistov prezidenta Mila Djukanoviča, bola pôžička 750 miliónov eur na finančných trhoch. Vládni predstavitelia argumentovali, že tým Čierna Hora odvrátila blížiaci sa bankrot, pretože bývalá vláda socialistov za sebou zanechala úplne prázdnu štátnu pokladnicu.
Podľa opozície sa vydanie dlhopisov uskutočnilo netransparentne a predstavuje najväčší dlh v dejinách krajiny.
Stavba diaľnice čínskou firmou sa stala predmetom sporov aj z hľadiska škôd na životnom prostredí. Prokuratúra začiatkom marca začala vyšetrovanie čínske firmy CRBC kvôli údajnej devastácii kaňonu rieky Tara zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.