Až surrealistický pocit naraz dokreslilo ojedinelé kvapkanie, ktoré zosilnelo do skoro polhodinovej prehánky. Miestni aj turisti nadšene vyťahujú mobilné telefóny a celú scénu si natáčajú. Niet divu. Sme v Dubaji a dážď je naozaj jedna z mála vecí, ktoré tu človek len tak neuvidí.
Mračná sa neroztiahli, ani keď sme o chvíľu neskôr vyrazili na plavbu loďou po pobreží. Pripadám si ako v sci-fi filme. Kým sa nad morom drží piesočný oblak, ktorý sem vietor zaniesol z púšte, na pobreží sa pod zamračenou oblohou ťahá nekonečný pás mrakodrapov, ktorý prechádza v zástup stavebných žeriavov.
Všetko je naj ...
Keď som sa chystala do Dubaja, mala som v hlave niekoľko pojmov, ktoré sa mi v súvislosti s mestom vyrojili. "Mesto luxusu" bolo hneď to prvé. Lenže práve to, ako sa v posledných rokoch ukazuje, môže byť problém. Dubajská vláda sa totiž tejto povesti snaží zbaviť, čo sa jej zatiaľ skôr nedarí.
O Dubaji sa často hovorí ako o Las Vegas Blízkeho východu. Hazard je tu síce (ako jedna z naozaj mála vecí) zakázaný, ale inak tu majú úplne všetko. Od luxusných klubov a reštaurácií cez zábavné parky, adrenalínové i oddychové zážitky po piesočné pláže. Všetko je tu naj. Najväčšie, najdlhšie, najvyššie, najdrahšie. "V tomto hoteli stojí izba dvetisíc dolárov za noc a drink sto dolárov," hovorí nám skoro až pyšne miestny sprievodca pri plavbe loďou pri umelých ostrovov Palm Džumeira. Práve míňame sedemhviezdičko...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.