Krajiny Európskej únie sú pripravené obetovať v prípade ruskej invázie na Ukrajinu dodávky plynu, ktoré majú začať prúdiť cez plynovod Nord Stream 2.
Politici z doteraz skeptických krajín ako Nemecko či Rakúsko sa v posledných dňoch pridávajú na stranu zástancov zablokovania projektu, na čo naliehajú aj Spojené štáty.
Diplomatické zdroje oboznámené s aktuálnou prípravou sankcií podľa denníka Financial Times tvrdia, že postihy by sa popri Nord Streame mali týkať aj ďalších nových plynových projektov v Rusku.
Najmä Berlín dlhodobo odmietal obetovať podmorský plynovod, ktorý obchádza ukrajinské územie a privádza plyn z Ruska priamo do Nemecka. Ministerka zahraničia Annalena Baerbocková však vo štvrtok poslancom nemeckého parlamentu povedala, že Nord Stream 2 je súčasťou sankčného balíčka pripravovaného Európskou úniou v koordinácii s USA a Britániou.
Plynovod rozdeľujúci európu
Jeho zastavenie podporil aj šéf rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka, ktorého vládni kolegovia sa doteraz stavali na obmedzovanie dodávok plynu odmietavo.
"Tu je nutné jasné stanovisko, a my určite podporujeme sankcie zahŕňajúce Nord Stream a pochopiteľne plyn," povedal bruselskému webu Politico.
EÚ pritom rovnako ako jej spojenci opakuje, že sankcie musia byť natoľko významné, aby Rusko od agresie odradili. Brusel dáva rovnako ako Washington prednosť diplomatickému riešeniu napätej situácie.
Doteraz nesprevádzkovaný plynovod dlhodobo rozdeľuje Európu. Berlín jeho výstavbu presadil aj napriek odporu mnohých spojencov vrátane USA, Ukrajiny, Poľska či pobaltských krajín.
Hlavným investorom projektu je ruský Gazprom. Polovicu z investície 11 miliárd dolárov zaplatili európske energetické firmy Uniper, Wintershall Dea, Shell, OMV a Engie. Plynovod má do Európy transportovať 55 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne.
Krajiny únie v súčasnosti pokrývajú 40 percent svojej spotreby plynu dodávkami z Ruska a aby sa v priebehu zimy vyhli problémom s dodávkami, nemajú sa sankcie týkať už fungujúcich plynovodov.
Sankcie sa budú týkať viacerých oblastí
Zahŕňať však podľa diplomatov majú budúce investície do energetických projektov, na ktoré sa Rusko aj kvôli západným technológiám a expertom často spolieha.
To by mohlo postihnúť firmy ako Shell, BP či Total, ktoré do ruského plynárenstva vkladajú významné čiastky, napríklad do chystanej produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG) na severe či východe Ruska. Zrejme by to však nemalo vplyv na okamžité dodávky plynu do Európy.
"Rusko by zabolelo postihnutie odvetvia, ktoré je pre nich naozaj dôležité. A zároveň by sa tým Európa nechytila do vlastnej pasce, ako keby sa snažila krátkodobo obmedziť vývoz (ruského plynu)," povedal denníku Financial Times analytik James Waddell z konzultantskej spoločnosti Energy Aspects .
S ďalšími expertmi sa zhoduje v tom, že zacielenie sankcií na plynárenstvo môže priniesť Rusku významnejšie straty ako akékoľvek doterajšie postihy. Diplomati EÚ hovoria o tom, že okrem plynu má chystaný balíček dopadnúť aj na finančný a bankový sektor.