Dnešné údaje o vývoji miezd ukázali, že v druhom štvrťroku rástli rýchlejšie zárobky ľuďom s vyššími príjmami.
Zamestnávatelia tak prestali plošne pridávať všetkým zamestnancom, vyplýva z vyjadrení ekonómov. Dáta podľa nich zároveň ukázala, že napätie na trhu práce v podobe nedostatku pracovných síl pretrváva.
Pokles sa neočakáva
Nemožno tak očakávať, že by tempo rastu miezd mohlo tento rok výraznejšie klesnúť. Rekordný rast z vlaňajška však nemožno očakávať, dodali analytici.
Priemerná hrubá mesačná mzda v Česku tento rok v druhom štvrťroku vzrástla medziročne o 7,2 percenta na 34 105 českých korún (1 315 eur).
Reálne, teda pri zohľadnení inflácie, stúpla mzda o 4,3 percenta. Priemerná mzda tak prvýkrát vo štvrťročnom sledovaní prekonala 34-tisíc českých korún.
"Z pohľadu miezd sa posledné roky vyznačujú ich rýchlym rastom. Aktuálny medziročný nárast 7,2 percenta je o tri desatiny percentuálneho bodu nižší ako v predchádzajúcom štvrťroku," uviedol riaditeľ odboru štatistiky trhu práce a rovnosti príležitostí ČSÚ Dalibor Holý.
Spomalenie ekonomiky
Analytici očakávajú, že česká ekonomika bude postupne spomaľovať a s tým bude spomaľovať tempo rastu miezd.
"Pre tento rok počítame s rastom miezd priemerným tempom 6,5 percenta po minuloročnom náraste o 7,6 percenta. V budúcom roku čakáme zvýšenie miezd v priemere o 5,3 percenta," uviedol ekonóm Komerčnej banky Michal Brožka.
Najvyššie mzdy brali v druhom štvrťroku pracovníci v peňažníctve a poisťovníctve, ktorých priemer dosiahol 63 852 korún (2 463 eur).
Podľa hlavného ekonóma UniCredit bank Pavla Sobíška niektoré odvetvia narážajú pri zvyšovaní miezd na hranice svojich možností.
"To sa tiež prejavuje väčším spomalením mediánovej ako priemerné mzdy. Pridávanie v podnikoch je zrejme diferencovanejší, cení sa odbornosť a lojalita, pričom nízko kvalifikované profesie už nie sú automatickou vstupenkou do mzdových rýchlovýťahov," uviedol.
Analytik spoločnosti Akcenta Miroslav Novák aj hlavný ekonóm Deloitte David Marek upozornili, že mzdy napriek spomaleniu rastú už štvrtý rok rýchlejšie ako produktivita práce.
"Rast miezd aj naďalej predbieha produktivitu, čo môže mať v dlhodobejšom výhľade negatívny vplyv na konkurencieschopnosť domácich podnikov," uviedol Novák.
Podobný rast aj inde
Dodal, že pozitívne vo vzťahu ku konkurencieschopnosti je, že podobne rýchly či rýchlejší rast miezd majú aj ďalšie krajiny skupiny V4, teda Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Zhruba o šesť tisíc korún nižší bol plat zamestnancov v informačných a komunikačných činnostiach. Na treťom mieste je výroba elektriny, plynu a tepla, kde priemerná mzda predstavovala 47205 korún (1 821 eur).
Naopak najnižšie mzdy sú v ubytovaní, stravovaní a pohostinstvách. Pracovníci v týchto odboroch si v druhom štvrťroku zarobili priemerne 19 947 korún (769 eur).
Osemdesiat percent zamestnancov poberalo mzdu medzi 14 955 korún (577 eur) a 55 259 korún (2132 eur), uviedol štatistický úrad.