Prvá plávajúca jadrová elektráreň na svete sa chystá vyplávať na Čukotku. Na ruskom projekte za niekoľko miliárd dolárov, pomenovanom Akademik Lomonosov, sa v Murmansku dokončujú posledné práce a loď ešte vonia čerstvou farbou.
Plávajúca jadrová elektráreň vyzerá ako normálna loď, napriek reaktorom, ktoré sú umiestnené vo vnútri.
Plavidlo vo farbách ruskej trikolóry, teda bielej, modrej a červenej, je zatiaľ ukotvené v prístave. Za pár mesiacov má začať prevádzku s dvoma tlakovými vodnými reaktormi na palube. Uviedla to v piatok agentúra DPA.
Konštrukcia pripomína obrovské atómové ľadoborce, ktoré sa desiatky rokov plavia na sever od Ruska s jadrovým pohonom.
Bude zásobovať najsevernejšie mesto Ruska
Kritici varujú pred možnou katastrofou v Severnom ľadovom oceáne a zariadenie označujú za "plávajúci Černobyľ".
Remorkéry v auguste odtiahnu 144 dlhé a 30 metrov široké plavidlo asi po 4-tisíc kilometrov dlhej trase na severovýchod Ruska.
Neskôr v tomto roku bude elektrina vyrábaná pri pobreží Čukotky zásobovať energiou najsevernejšie ruské mesto Pevek a zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu. Projekt je súčasťou plánu ruskej vlády oživiť odľahlý, ale na suroviny bohatý región.
"Plávajúce jadrové elektrárne prinášajú mnoho výhod," hovorí inžinier Vladimir Iriminku, ktorý má na Akademikovi Lomonosovovi na starosti ochranu životného prostredia. "Odľahlé regióny z nich môžu profitovať bez toho, aby na seba vzali nejaké veľké záväzky," hovorí, zatiaľ čo v pozadí hučia motory v strojovni.
Náklady na takúto námornú jadrovú elektráreň neboli upresnené. Akademik Lomonosov má vyrábať zhruba 70 megawattov elektriny, ktoré budú následne napájať lokálne siete. Môže obstarať mesto asi so 100-tisíc obyvateľmi; Pevek má podľa dostupných údajov asi 4-tisíc obyvateľov.
Existujúca elektráreň v regióne Bilibino stojí na permafroste, teda večne zamrznutej pôde, je zastaraná a hrozia dopady na životné prostredie. Klimatické zmeny pritom spôsobujú topenie permafrostu.
Havária je podľa Ruska vylúčená
"Plávajúca jadrová elektráreň je oveľa bezpečnejšia než čokoľvek, čo sme doteraz videli. Môže vydržať aj tú najsilnejšiu vlnu cunami a je nepotopiteľná," uisťuje námestník náčelníka elektrárne Dmitrij Alexejenko.
Zariadenie je podľa neho nachystané aj na prípadné teroristické útoky.
Kým napríklad Nemecko od jadrovej energie po havárii v japonskej Fukušime odstupuje a existujúce elektrárne plánuje do roku 2022 uzavrieť, Rusko sleduje úplne iný plán.
Celkovo má krajina v prevádzke viac ako 30 jadrových elektrární. Okrem toho Moskva investuje do nových jadrových elektrární prostredníctvom spoločnosti Rosatom najmä v bývalých sovietskych republikách, ktoré nemajú ani know-how ani dostatočné zdroje.
Rosatom, ktorý po celom svete zamestnáva 250-tisíc ľudí, plánuje jadrové elektrárne aj v Indii, Bangladéši a Turecku.
Stavba jadrovej elektrárne Astravec v Bielorusku, blízko Litvy, je však kontroverzná. Pôjde o prvú jadrovú elektráreň v bývalej sovietskej republike s autoritárskym režimom, ktorá bola spolu s Ukrajinou v roku 1986 tvrdo zasiahnutá katastrofou v Černobyle.
Šok je stále hlboký, ľudia majú zdravotné následky aj desiatky rokov po havárii.
V budúcnosti bude flotila
"Rusko plánuje oveľa viac, rozširujeme sa," hovorí inžinier na plávajúcej jadrovej elektrárni v Murmansku. Pokiaľ bude projekt úspešný, bude možné vybudovať celú flotilu plávajúcich jadrových elektrární.
Veľký záujem zaznieva z juhovýchodnej Ázie. Ruskí experti sa preto domnievajú, že Akademik Lomonosov je akousi vzorovou jadrovou elektrárňou pre potenciálnych záujemcov.
Akademik Lomonosov je prvá plávajúca elektrárňou na svete vyrobenú v Petrohrade na komerčné použitie. Podobnú elektráreň začala stavať koncom roka 2016 Čína, ktorá počíta s nasadením do prevádzky v roku 2020.
Ako plávajúcu jadrovú elektráreň využívala americká armáda v rokoch 1968 až 1975 v Panamskom prieplavu dopravnú loď Sturgis. Tá mala na palube reaktor s výkonom desať megawattov.