Odklad odchodu Británie z Európskej únie síce nateraz odvrátil riziko brexitu bez dohody, znamená však pokračovanie neistoty spojenej s negatívnymi hospodárskymi dôsledkami. Uviedla to dnes šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.
Dvadsaťsedem krajín Európskej únie a Británia sa v noci na dnes dohodli na odklade brexitu do 31. októbra s tým, že ak britský parlament schváli dohodu o vystúpení, odíde krajina z únie skôr.
Britská premiérka Theresa Mayová už predtým od EÚ získala jeden odklad brexitu na 12. apríla, teda na tento piatok.
"Británia aspoň neodíde 12. apríla bez dohody," povedala v reakcii na nový odklad Lagardeová. "Brexit bez dohody by bol hrozný výsledok," dodala. Upozornila však, že odklad znamená "pokračujúce neistotu" a neprináša vyriešenie brexitu.
Analytici najväčšej švajčiarskej banky UBS predpokladajú, že sa teraz Mayová s najväčšou pravdepodobnosťou bude snažiť presadiť v parlamente doteraz odmietanú dohodu o podmienkach brexitu, ktorú vyrokovala so zástupcami EÚ.
Túto snahu však považujú za odsúdenú na neúspech. Očakávajú, že Mayová bude dotlačená k rezignácii, čo podľa nich pravdepodobne povedie k predčasným parlamentným voľbám.
Jeden z vedúcich pracovníkov UBS portálu CNBC takisto oznámil, že odklad brexitu bude pre Britániu znamenať pokračovanie hospodárskych problémov, pretože podniky a spotrebitelia si uchovajú obozretný prístup k investíciám a nákupom veľkých položiek.
Americká banka Citigroup označila postupné krátkodobé odklady brexitu za najhorší možný vývoj pre podnikateľskú dôveru a investície. Nemecká Commerzbank vidí len "obmedzený priestor" pre akékoľvek oživenie britskej ekonomiky či libry a považuje za nepravdepodobné, že by bol brexit nakoniec zrušený.
Francúzska Société Générale však upozornila, že údaje o britskej ekonomike zatiaľ nie sú nepriaznivé a že nenachádza mnoho dôkazov o tom, že by neistota pred brexitom britskému hospodárstvu poškodzovala. Dodala však, že pokračujúca neistota ohľadom budúcnosti rozhodne nebude pre ekonomiku prínosom.
Rast britskej ekonomiky vlani spomalil na 1,4 percenta z predvlaňajších 1,8 percenta. Jeho tempo tak bolo najslabšie od roku 2012, keď táto piata najväčšia ekonomika sveta vzrástla rovnako o 1,4 percenta.