Paradox smerovania Európy. Aj Nemci sa tvária „zeleno“, vo veľkom však pália uhlie

Nemecko je jedna z najsilnejších ekonomík Európskej únie a na prepojenom trhu diktuje smer. Aj kvôli odstaveniu troch jadrových blokov, nedostatku vetra na vrtuliach turbín či plánom novej vlády v Berlíne skončiť do roku 2030 s uhlím dražie elektrina na celom starom kontinente.

Nemci sa spoľahli na vietor a plyn, lenže v skutočnosti lipnú čoraz viac na uhlí. Naň sa s rastúcim napätím ohľadne výpadkov ruského plynu prenáša čoraz väčšia dôležitosť.

Aj preto stúpa cena emisných povoleniek, ktorá, rovnako ako v týchto dňoch ceny elektriny a plynu, dosahuje na trhu rekordy. Únia sa tak stáva rukojemníkom plynovej veľmoci a ceny komodity s dodávkou v januári na holandskej burze TTF dosahujú už úroveň 146 eur za megawatthodinu. Tento rok pritom začínali na 18 eurách

Tieto súvislosti sa odrážajú aj ...