Americkú hypotekárnu aj európsku dlhopisovú krízu zapríčinili v prvom rade zlé politické rozhodnutia, tvrdí šéf peňažného ústavu Saxo Bank Lars Seier Christensen. Razantný obhajca voľného trhu sa netají svojou kritikou súčasných problémov eurozóny. Záchrana predlžených členských krajín je podľa neho zlým krokom a napríklad Grécko by malo čo najskôr opustiť eurozónu.
Banky utrpeli počas finančnej krízy veľké straty. Má už bankový sektor to najhoršie za sebou? A čo ho prípadne ohrozuje?
Bankový sektor mal veľa problémov, ale ešte viac ich má podľa môjho názoru pred sebou. Najviac sa obávam veľkej miery zadlženia niektorých štátov. Domnievam sa, že v dlhodobom horizonte nebudú schopné splácať ani obsluhovať svoj dlh. Zvlášť v prípade, ak sa zvýšia úrokové sadzby, čo je v podstate z dlhodobejšieho hľadiska nevyhnutné. To bude, samozrejme, veľký problém pre niektoré banky, ktoré vlastnia veľké množstvo štátnych dlhopisov týchto problémových krajín. Doplatí na to však aj realitný sektor a v podstate vlastne my všetci.
Jednoduché riešenie asi neexistuje, ale ako sa vlastne z tejto problematickej situácie dostať?
Predovšetkým je potrebné zoškrtať verejné výdavky, čo je samozrejme, pre politikov veľký problém, pretože im takýto krok len ťažko prinesie hlasy voličov. Ostatne vo svete môžeme vidieť, že hoci len mierne zníženie verejných výdavkov vedie v mnohých štátoch k násilným protestom. Pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť, ako by mohol byť tento problém vyriešený v súčasnom politickom prostredí.
Aký máte názor na záchranu niektorých predlžených štátov, ako boli Grécko a Írsko? Nebolo by pre tieto krajiny lepšie, keby skrachovali? A je taký krok vôbec možný?
Tak po prvé, domnievam sa že záchrana spomínaných štátov bola zlým krokom. Keby ste boli vy osobne hlboko vysoké dlhy a prišiel ste si do banky požiadať o ďalší úver s tým, že všetko potom bude v pohode, nikto by vám žiadne peniaze nedal. Toto si môžu dovoliť iba vlády a samozrejme, vôbec to nerieši problémy, v ktorých sa ocitli. V podstate to je len veľmi pohodlný spôsob, ako nechať problémy na pár mesiacov zmiznúť. Ony sa však znovu objaví a bude potrebné ich riešiť. Pre vlády bude najjednoduchšie dostať sa z ťažkostí zvýšením inflácie, pretože to nie je tak viditeľné ako škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daní. A tak to podľa mňa skončí tým, že tu budeme mať veľkú infláciu, čo bude mať na mnohé hospodárske odvetvia zničujúci dopad.
Je však vôbec možné, aby napríklad Grécko opustilo eurozónu? Najmä ak zoberieme do úvahy obrovskú expozíciu nemeckých a francúzskych bánk voči gréckej ekonomike?
Je pravda, že sme v krajne ťažkej situácii. Problémy, ktorým čelíme, nevznikli cez noc. Vyvíjali sa po celé desaťročia a po ďalšej desaťročí bude trvať, než sa s nimi vysporiadame. Myslím si však, že by nemalo byť veľkým problémom proste Grékom povedať: Je nám ľúto, ale nikdy ste neboli spôsobilí byť v eurozóne, nie ste spôsobilí ani teraz, takže prosím, choďte a vyriešte si svoje problémy. Myslím, že by to bolo dobré aj pre samotných Grékov.
Eurozóna Grécko v podstate zlikvidovala, pretože ho urobila nekonkurencieschopným. Gréci by na tom teraz boli oveľa lepšie, keby euro nikdy neprijali. Preto by pre nich bolo skutočne omnoho lepšie, keby teraz z eurozóny odišli, a my by sme sa mali sústrediť na to, aby tento proces bol čo najmenej bolestný. Spočiatku by to pre ne bolo veľmi tvrdé, ale myslím, že za päť rokov by na tom boli oveľa lepšie. V súčasnej chvíli sa deje len to, že míňame obrovské sumy peňazí na to, aby sme oddialili niečo, čo je rovnako neodvratné. Grécko bude musieť opustiť eurozónu a eurozóna sa bude musieť kompletne zmeniť a možno aj zanikne. Podľa mňa bolo jej vytvorenie rovnako od samého začiatku omylom.
Lars Christensen
Saxo Bank