Investor Marc Faber tvrdí, že z nastaveného kvantitatívneho uvoľňovania (QE) niet úniku a investori si podľa neho ohľadom QE kladú zlú otázku. Tou otázkou podľa Fabera nie je, kedy Fed začne s obmedzovaním masívnych nákupov dlhopisov. Mali by sa pýtať, kedy centrálna banka tie nákupy navýši. Investor očakáva tzv "nekonečné QE", pretože "každý vládny program, ktorý je zavedený ako núdzové a dočasné riešenie, je vždy trvalý". Podľa Fabera zahnal Fed sám seba do kúta, kde neexistuje možnosť tzv exit stratégie, teda znižovanie objemu nakupovaných dlhopisov až do úplného ukončenia programu. Fed v súčasnosti nakupuje vládne cenné papiere v mesačnom objeme 85 miliárd dolárov.
Analytikov sme sa pýtali, či Fed po obmedzení kvantitatívneho uvoľňovania nahradí iná centrálna banka. Zaujímalo nás tiež, či má vôbec Fed po tesnom schválení dlhového stropu a odvrátení bankrotu inú možnosť, ako k obmedzeniu QE nepristúpiť. Či na uťahovanie QE viac doplatia akcie alebo reálna ekonomika a či má investor Faber naozaj pravdu.
Kamil Boros
X-Trade Broker
Čo sa týka kvantitatívneho uvoľňovania, tak možnosť exit stratégie existuje. To si ale americká centrálna banka bude musieť zvyknúť na určitý čas na nižší rast, kým ekonomika vstrebá pribrzdenie či zastavenie rastu akcií a mierny rast úročenia. Problematickejší bude exit z nulových úrokových sadzieb, ten môže ekonomiku bolieť viac. Je ale otázne, kedy bude FED ochotný takéto riziko podstúpiť. Zatiaľ všetky doterajšie odhady nevyšli a som toho názoru, že aj terajší termín - 2015, nemusí byť naplnený.
Zatiaľ to vždy bolo tak, že keď Fed pristúpil k ukončeniu QE, tak ho nahradila iná centrálna banka. Keď FED skončil QE1, tak úbytok novej likvidity vo finančom systéme musela kompenzovať ECB nákupmi gréckych, írskych a portugalských dlhopisov, o ktoré sa vytratil záujem. Po skončení QE 2 bola ECB pritlačená do veľkých nákupov talianskych a španielskych dlhopisov a spustila LTRO. Takže zatiaľ to stále bolo tak, že keď FED neuvoľňoval, tak jeho rolu prebrala iná centrálna banka. Je teda možné predpokladať, že sa situácia zopakuje aj v budúcnosti.
Je logické, že FED odkladá znižovanie stimulov do ekonomiky až do okamihu, kedy sa politické riziko rozplynie, resp. sa odloží nie o tri mesiace ale na dlhšiu dobu. Nateraz to aj v kombinácii so zlými včerajšími číslami z trhu práce vyzerá, že začiatok znižovania uvoľňovania sa posunie do budúceho roka, momentálne sa hovorí o marci.
QE pomáha v určitom smere aj ekonomike. Hoci tvorba nových úverov ostáva slabá, tak kanál, cez ktorý nižšie dlhodobé sadzby na ekonomiku pôsobia, sú nižšie náklady na refinancovanie dlhu. Od začiatku QE sme svedkami silného trendu refinancovania hypoték. Americké domácnosti sú si skrz nižšie sadzby schopné znížiť splátky a tým im ostáva viac na spotrebu. Podobne to platí aj v korporátnej sfére, kde firmy refinancujú svoje záväzky s nižším úrokom.
Samotné náznaky znižovania QE poslali dlhodobé úročenie nadol a refinančná aktivita klesla. Z nášho pohľadu to bude mať za následok spomalenie rastu. Čím vyššie bude úročenie, tým negatívnejší dopad bude na ekonomiku.
Jiří Cihlář
Next Finance
Podľa nás sa Fed do istej miery zahnal do kúta tým, že v septembri nepristúpil k prvému priškrteniu programu QE. Vtedy s týmto scenárom počítala väčšina trhu. Práve preto bude pre americkú centrálnu banku v ďalších mesiacoch veľmi ťažké presvedčiť investorov, že už nastal ten správny čas na obmedzovanie jej podpory.
Ak Fed pristúpi k čiastočnému exitu z QE, určite ho nahradí iná centrálna banka. Japonská centrálna banka je v určitom smere ešte agresívnejšia než tá americká. Ciele oboch centrálnych bánk sa ale mierne líšia. Japonskej centrálnej banke ide predovšetkým o zrýchlenie inflácie, ktorá by mala pomôcť vyviesť ekonomiku z ekonomickej stagnácie.
Je zrejmé, že politická neistota v USA nekončí, len bola na nejaký ten mesiac zametená pod koberec. Práve preto americkí centrálni bankári pravdepodobne nenájdu do konca roka dostatok odvahy k utiahnutiu programu QE. O to viac si teraz môžu americkí centrálni bankári škrabať hlavu, že premeškali septembrový termín, kedy mohli program QE takmer beztrestne priškrtiť.
Vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na reálnu ekonomiku je minimálne sporný. Cena za tento program je pritom vysoká. Akciovej bubliny sa nafukujú do neuveriteľných veľkostí, malé bublinky začíname vidieť aj na nehnuteľnostiach. Po odstavení programu QE čakáme nielen pokles cien akcií, ale prievan uvidíme aj na dlhopisových trhoch. Výnos 10-ročných amerických štátnych dlhopisov poletí cez hranu 3% a začne padať ich cena.
S Faberom súhlasím v tom, že únik z QE bude veľmi problematický. Preto ho budú americkí centrálni bankári naťahovať, ako to len pôjde. Nečakáme však, že by Fed takto rapídne zvýšil objem QE, ako predpovedá Faber. Na druhú stranu americkí centrálni bankári s investormi už niekoľkokrát poriadne vypiekli, takže o prekvapenia nemusí byť núdza.
Ľuboš Pavelka
docent na Ekonomickej univerzite
Kvantitatívne uvoľňovanie pomáha reálnej ekonomike, pokiaľ je problémom číslo jeden oživenie podnikateľských aktivít zabrzdených z dôvodu krízy. Ak však QE slúži ako hnací motor na ďalšie zadlžovanie ekonomiky, je to nebezpečná hra, pripomínajúca postupy centrálnych bánk v čase vojen. Nízke úroky postupne cez finančnú represiu ( reálne znehodnocovanie úspor výnosmi nižšími ako je inflácia) na jednej strane znižujú reálne dlhové bremeno (dlhovú službu ekonomiky)a na druhej strane vystavujú nebezpečenstvu svetovú menu číslo jeden ako takú.
Pokiaľ si však uvedomíme, že peňažné úspory obyvateľov USA sú minimálne, pretože väčšinu majú investované v akciách a prípadne nehnuteľnostiach, tak hrozba znehodnocovania ich meny ich vôbec netrápi. Nemajú totiž čo stratiť, skôr naopak—najmä pokiaľ ide o dlžníkov, ktorí splácajú hypotéky. To jest Američanov nevyvedie z rovnováhy ani dlhodobo vyššia, trebárs dvojciferná - -cválajúca inflácia. Zvýšenie úrokov, ku ktorému by došlo v prípade odklonu od QE by viedlo k potrebe preceniť aktíva vo forme dlhopisov s fixným úrokovým kupónom, čo by poškodilo najmä čínskych veriteľov. Pokiaľ by však FED zmierňoval objemy QE postupne, nemuselo by dôjsť k otrasom na trhu dlhopisov ani akcií.
Ak si uvedomíme, aké sú skutočné dlhy USA oproti priemeru EÚ ( ktoré započítavajú do verejného dlhu aj samosprávy, čo nemusí byť v prípade USA v dlhu s veľkou pravdepodobnosťou obsiahnuté), je verejný dlh USA nebezpečenstvom pre celú svetovú ekonomiku. Previazanosť trhov, mien a závislosť ekonomík od ochoty investorov kupovať dlhopisy a financovať verejné dlhy väčšiny ekonomík sveta s deficitnými rozpočtami svedčí o tom ,že prípadný problém USA je problémom všetkých vyspelých ekonomík. Dlhový strop je hračka politikov, pretože v USA nie je v pomere k HDP, ale v absolútnej výške. Ak akceptujeme alarmujúce správy o tom, že počas vlády B. Obamu sa dlh USA zvýšil o 50 %, pozrime sa pred vlastný prah: slovenský verejný dlh sa od začiatku globálnej finančnej krízy zvýšil o skoro 100 % !!! ( z cca 28 % na 54,9 % HDP).