Americký prezident včera podpísal zavedenie cla vo výške 25 percent na dovoz ocele a desiatich percent na dovoz hliníka. Platnosť nadobudne do 15 dní. Biely dom oznámil, že prezident Donald Trump by mohol niektoré krajiny spod plánovaného zavedenia cla vyňať. Ako Washington spresnil, výnimku momentálne priznáva susedným krajinám Kanade a Mexiku.
Európska únia dúfa, že vyňatie spod amerických dovozných ciel uplatnia USA aj na ňu.
Navyše, prípadné vyňatie jednej z členských krajín by malo automaticky znamenať uplatnenie tohto princípu na celý blok. Povedal to vo štvrtok podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen.
Krajiny avizovali, že v prípade zavedenia ciel, pristúpia k protiopatreniam. Európska únia reagovala, že môže zaviesť clá na motorky, bourbon, džínsy apod. Čoraz častejšie sa hovorí o obchodnej vojne, ktorú môžu zavedené clá spustiť.
Analytikom sme položili dve otázky:
Čo môžeme v najbližších dňoch očakávať?
Ako sa prípadné zavedenie ciel a následných protiopatrení zo strany EÚ môže dotknúť Slovenska a slovenských spotrebiteľov?
Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital:
1. Možná obchodná vojna je len odrazom politickej vojny, ktorá sa vedie v USA. Trump vo svojej predvolebnej kampani apeloval na obnovenie priemyslu v krajine a teraz, pred novembrovými voľbami do Kongresu, chce začať plniť svoje sľuby.
Aj keď clá na oceľ a hliník sú skôr politickou tézou ako reálnou vojnu, tu to skončiť nemusí. Trump dlhodobo vyjadruje nespokojnosť s obchodnými deficitmi s Čínou a Európskou úniu. Pred pár dňami naznačil zavedenie ciel na čínske tovary. Čína reagovala ostro a pripojila sa k európskej komisií, ktorá chce zaviesť odvetné clá na vybrané produkty pochádzajúce z kľúčových republikánskych štátov.
2. Trump naznačuje zavedenie ciel na európske autá. A to už je problém. Žiadna obchodná vojna nemá víťazov, iba porazených. Pre nás by boli najhoršie clá na európske exporty áut do USA. To by sa mohlo výrazne dotknúť aj našej ekonomiky.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers:
1. Predvítateľnosť Trumpových politík je minimálna, preto sa do tipovania toho, čo bude, nejdem púšťať. Vejár scenárov do nasledujúcich mesiacov siaha od toho, že Trump clá odvolá, až po vystúpenie USA zo Svetovej obchodnej organizácie, čo by bol scenár, ktorý by mohol priniesť menšiu globálnu recesiu.
EÚ by podľa mňa zatiaľ nemala reagovať protiopatreniami. Tak pri oceli ako aj pri hliníku putuje do USA len malé percento produkcie EÚ, čiže tieto clá nie sú zamerané proti EÚ. Primárnymi adresátmi sú krajiny ako Kanada, Rusko, Čína, Brazília. Kórea. Náklady spojené s eskaláciou situácie totiž môžu byť pre EÚ vyššie ako benefity.
2. Čo sa týka ciel na oceľ a hliník, tak kanál bude nepriamy. Do USA neexportujú naše hutnícke firmy takmer nič. Keď USA v priebehu niekoľkých mesiacov/kvartálov zvýši svoju produkciu medi a hliníka, tak zrejme vznikne na svetových trhoch ich pretlak, čo stlačí nadol ich ceny. To by znížilo marže slovenských hutníckych podnikov.
V prípade, že by boli marže stlačené výrazne, tak by sa to mohlo prejaviť aj na zamestnanosti. O tom je však veľmi predčasné hovoriť, pretože okrem amerických ciel do tvorby cien vstupuje aj vývoj produkcie mimo USA a vývoj globálneho dopytu. Podstatne väčší problém by pre Slovensko predstavovala eskalácia obchodných vojen na úroveň automobilového priemyslu, pretože v roku 2016 boli USA piatym najväčším trhom pre slovenské automobily s podielom na exportoch na úrovni 8,5 percenta.
Jiří Cihlář, analytik finančných trhov Next Finance:
1. Hovorca Bieleho domu už uviedol, že z plánovaných ciel na dovoz hliníka a ocele do USA budú možno vyňaté Kanada a Mexiko, prípadne ďalšie krajiny. Výnimky sa budú udeľovať "prípad od prípadu" a "štát od štátu".
Je jasné, že clá môžu nakoniec poškodiť všetky krajiny. Clá uplatnené na dovoz ocele môžu čiastočne pomôcť americkým oceliarňam, na druhej strane ale zvýšia náklady množstvu ďalších amerických sektorov, napr. Rafinériám. Aj preto podľa nás bude nakoniec snaha zavádzanie ciel zmierňovať.
2. Ak skutočne dôjde k zavedeniu amerických ciel a následných protiopatrení Európy, bude to znamenať tlak na spomalenie rastu globálneho HDP. Na druhej strane ale pre Českú republiku a Slovensko je dominantným obchodným partnerom Európska únia. Vplyv prijatia amerických ciel by tak nemali byť zásadné a nemali by sa dotknúť celej slovenská ekonomiky. Pre oceliarne to ale rozhodne nebude dobrá správa.
Stanislav Pánis, analytik J&T BANKA:
1. V princípe nikto presne nevie, pre známu ťažkú vypočítateľnosť krokov a populizmus amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako sa bude ďalej vyvíjať problematika bariér v zahraničnom obchode. Dvojnásobne to platí po tom, keď nechcel počúvať ani svojho ekonomického poradcu a bývalého vysokého manažéra Goldman Sachs Garyho Cohna, ktorý následne odišiel z funkcie.
Navyše čelí aj kritike z vnútra vlastnej republikánskej strany. A je otázne ako veľmi si chcú Spojený štáty znepriateliť Čínu, keď je možný prielom okolo napätia súvisiaceho so Severnou Kóreou. Na druhej strane Biely dom naznačil, že je ochotný vyjednávať a prístupný na kompromisy s niektorými krajinami- najmä ak bude upravená dohoda NAFTA upravujúca voľný obchod v Severnej Amerike. V najväčšou pravdepodobnosťou však EÚ zareaguje na zavedenie amerických cieľ na oceľ a hliník odvetnými opatreniami na niektoré výrobky a k niečomu podobnému môžu pristúpiť aj iní obchodní partneri USA.
2. Vo všeobecnosti agregátny ekonomický dopad cieľ na oceľ a hliník a protiopatrení EÚ bude nepostrehnuteľný na obe ekonomiky. Jednak preto, že clá sa týkajú ani nie pol percenta exportu eurozóny do Spojených štátov a recipročné opatrenia EÚ (aspoň teraz diskutované), sa dotknú objemovo tiež malého objemu dovozov. Bežný spotrebiteľ na Slovensku tak aktuálne ohlásené opatrenia a odvety v zásade nepostrehne.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex:
1. Táto téma je veľmi horúca, veď kvôli avizovaným clám skončil aj vrcholový ekonomický poradca Trumpa Gary Cohn. Čo je zaujímavé, trhy informáciu prijali pozitívne a akcie dokázali rásť aj napriek tomu, že ekonomická agenda Trumpa tým utrpela. Trump však už niekoľkokrát potvrdil, že clá na oceľ a hliník uvalí, avšak taktiež sú počuť šumy, že by sa nemuselo jednať o pôvodne avizovaných 25 percent. V každom prípade, protekcionizmus a obchodné vojny by mohli mať skôr negatívny dopad na ekonomický rast.
Odpoveď EU, prípadne iných obchodných partnerov uvalením odvetných ciel tiež rozhodne ničomu nepomôže. Trump by mal povedať finálne slovo ku clám dnes alebo v piatok.
Dôležité teda bude sledovať, či bude Trump v tejto politike pokračovať a uvalí clá aj na iné tovary, prípadne iné protekcionistické nástroje. Už sme počuli aj o tom, že sa chystá zdaňovať dovoz luxusných áut z Nemecka.
2. Na Slovensko tento krok nebude mať žiadny výrazný vplyv – maximálne uvidíme zdraženie importovaných tovarov, na ktoré by sa vzťahovali clá EU – teda motorky Harley Davidson, ktoré sa u nás vo veľkom nepredávajú a napr. americký bourbon alebo džínsy. Tieto tovary sa však dajú jednoducho a rýchlo nahradiť podobnými tovarmi vyrobenými na Slovensku, alebo v EÚ.
Martin Vlachynsky, analytik INESS:
1. Obchodná vojna má vždy len dvoch porazených a žiadnych víťazov. Politici argumentujú tým, čo je vidieť (konkurencia pre domácich výrobcov) ale zabúdajú na to, čo nie je vidieť (export iných domácich odvetví a nižšie ceny pre domácich spotrebiteľov). Ak by clá pomáhali domácej ekonomike, malo by zmysel ich zaviesť aj medzi Kaliforniou a Nevadou, alebo medzi Nitrou a Trnavou. Bez obchodu nie je špecializácia a bez špecializácie nie je hosporásky rast.
2. Najviac na to doplatia malé otvorené krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Pripravovaná prvá vlna obmedzení obchodu nie je ekonomickou katastrofou, ak sa však bude stupnovať, môže to v budúcnosti začať pre Slovensko predstavovať problém. Nezabúdajme však, že podobne ako Trump dnes proti EÚ, v nedávnej minulosti aj EÚ takto postupovala zase proti čínskym oceliarom. EÚ sa to vrátilo, len z opačnej strany...