B – Bizarný, A – Arogantný, R – Revolučný, N – Nekonformný, U – Umelecký, M –Marketingový maniak, ktorého myslenie predbehlo svoju dobu, čo mu umožnilo zarábať aj na absurditách. Pre jeho inovatívne a impresívne nápady bol známy ako Shakespeare reklamy, pretože vedel upútať pozornosť.
Cirkusový kráľ
| Phineas Taylor Barnum Dátum narodenia: 5. júl 1810 Miesto narodenia: Bethel, Connecticut Záujmy: obchodník, zabávač, politik, filantrop Rodinný stav : ženatý |
Jeho najznámejším a najúspešnejším dielom vôbec sa stal cirkus, ktorý pod viacerými názvami, ako napríklad „Najväčšia šou na svete“, a to doslova, pretože to bol najväčší cirkus v histórii, prebrázdil celý svet. Najlákavejšou atrakciou bol slon Jumbo, pri ktorom Barnum ukázal svoju silnú stránku. Tvrdil, že aj záporná reklama, je reklama. Po tom, čo slona odkúpil od Londýnskej zoo, si najal dvoch anglických novinárov aby o tom napísali hanlivý článok. Titulky zneli „vráťte Jumba domov!“ Anglickú verejnosť to podráždilo, avšak tá americká sa už nevedela dočkať, kedy uvidí slona ktorého takto šikovno Angličanom „vyfúkol“ .
„Bez propagácie by sa mohlo stať niečo strašné..... Nič !“
Jablko nikdy nepadne ďaleko od stromu
Barnum sa narodil v Bethel, Connecticut v rodine obchodníka, hostinského a krajčíra v jednej osobe, Phila Barnuma a Ireny Taylor. Najväčší vplyv mal na „svojho obľúbeného vnuka“ jeho starý otec Phineas Taylor, veľkostatkár, ktorý zastával funkciu zákonodarcu a sudcu, avšak do dejín sa zapísal ako projektant prvej celoštátnej lotérie.
Zrod velikána
Mladý Phineas vynikal v počtoch avšak neznášal manuálnu prácu. V obchode, kde sa zamestnal, nadobudol skúsenosti a techniky zjednávania, ba priam podvádzania za účelom uzatvoriť obchod za každú cenu. Už ako 19 –ročný manažoval viacero firiem, ako napríklad obchod so zmiešaným tovarom, aukciu kníh, realitnú kanceláriu a celoštátnu lotériu starého otca. Angažoval sa i v miestnej politike, v spore s Kalvinistami, ktorým šlo o zákaz hazardu.
Zámer sa im vydaril. Bornum prišiel o hlavný zdroj príjmov, ba dokonca sa dostal na dva mesiace do väzenia, keď vo svojich novinách Herald of Freedom, ktoré založil v roku 1829 otvorene vystúpil proti svojim oponentom. Po prepustení sa rozhodol predať svoje obchody a presťahoval sa do New Yorku, kde naňho čakali úspech, bohatstvo a sláva.
Múzeum Scudder's American
V New Yorku rozbehol spočiatku malú šou, so slepou, úplne paralyzovanou černošskou otrokyňou, o ktorej tvrdil, že je zdravotnou sestrou samotného Georga Washingtona a je 160 rokov stará. Po drobných neúspechoch sa do pozornosti divákov vrátil už ako majiteľ Scudder's American Museum, ktoré sídlilo priamo na Broadwayi. K jeho zviditeľneniu prispeli blikajúce neóny v noci a zástavy a obrovské pestrofarebné plagáty nainštalované na zrenovovanej fasáde, iniciované Barnumom.
Okrem vzdušného balóna, vznášajúceho sa nad strechou múzea lákal turistov napríklad aj žobrák, ktorému Barnum zaplatil, aby pred vchodom náhodne hýbal tehlami a každú celú hodinu vstúpil dnu, a tak ho turisti nasledovali už len z čírej zvedavosti. Dnu ich čakali exponáty ako napríklad postava Morskej panny z Fidži (tvor, pozostávajúci z torza mumifikovanej opice prišitej k telu ryby), 70-centimetrový trpaslík Tom v uniforme generála, rôzni mágovia, žongléri a detailné modely známych bitiek a miest.
S Tomom „Palčiakom“ absolvoval veľmi úspešné turné po Európe, ktoré zahrňovalo aj návštevy najvplyvnejších osobností ako napríklad kráľovnú Viktóriu, či ruského cára. Po návrate domov za naakumulovaný kapitál Barnum pokračoval v skupovaní múzeí (otvoril prvé národné Peale-ovo múzeum vo Filadelfii) a tak nečudo že za rok 1846 prilákal až 400 tisíc návštevníkov.
S jedlom rastie chuť
Počas pobytu v Anglicku objavil speváčku s krištáľovo jasným hlasom, Jenny Lind, s ktorou okamžite podpísal zmluvu na dvojročné turné po Amerike. Ešte pred príchodom do USA z nej vytvoril celebritu a tak ich spoločnému úspechu nič nestálo v ceste. Vďaka nej zarobil 500 tisíc dolárov (cca 3,5 milióna dnešných dolárov), ktoré investoval do výstavby menej kontroverzných inštitúcií – divadiel, aby zmenil postoj verejnosti voči svojej osobe.
Organizoval výstavy kvetov, psov, súťaže krásy, detí (najtlstejšie deti, najkrajšie dvojičky, atd). V roku 1854 dokončil svoju autobiografiu, ktorej sa predalo vyše milión kópií.
Či už išlo o kuriozity, alebo napodobneniny, Barnumove atrakcie priťahovaly davy ľudí. Jeho schopnosť zaujať vzbudiť pozornosť u ľudí bola jedinečná. V roku 1891 začal mať problémy zo srdcom a začal si robiť starosti ako si ho ľudia budú pamätať, a tak udelil povolenie novinám The Evening Sun k pravidelnému vydávaniu svojho vlastného nekrológu s titulkom: „ GREAT AND ONLY BARNUM“ uverejňovali ho len mesiac: zomrel na zlyhanie srdca.