V rámci Európskej únie (EÚ) by malo byť v budúcnosti uľahčené tzv. nepriateľské prevzatie podniku zahraničným subjektom. Napriek silnému odporu Nemecka Európska komisia (EK) minulý týždeň v stredu požehnala kontroverzný návrh Fritsa Bolkensteina. Holandský komisár zodpovedný za jednotný vnútorný trh sa už dlho kategoricky domáha, aby i na tomto poli v rámci únie platili jednotné pravidlá. Jadrom novej úpravy je ustanovenie, že príslušný podnik sa môže brániť prevodu do vlastníctva zahraničnej spoločnosti, ktorá získala väčšinu jeho akcií, iba vtedy, ak tento "odpor" získa aj súhlas doterajších akcionárov. Nová smernica zároveň zvyšuje latku, pokiaľ ide o zverejňovanie údajov o kapitálovej a riadiacej štruktúre takej firmy.
Bolkenstein tvrdí, že jedine tak možno európskym podnikom garantovať "viac právnej istoty v záujme všetkých zúčastnených" v prípadoch, keď dochádza k prevzatiu podnikov cez národné hranice.
Ťahanice kvôli smernici sa začali už v roku 1989. Predchádzajúci návrh EK z roku 2001 zmietol zo stola Európsky parlament. Tým sa zmarilo dvanásťročné úsilie o harmonizáciu pravidiel v tomto sektore. Nemecko patrilo pôvodne k zástancom spoločného riešenia. Svoj postoj však zmenilo o 180 stupňov, keď sa predvlani britský gigant Vodafone "nepriateľsky" zmocnil nemeckého telekomunikačného obra Mannesmann. Práve preto nesúhlasí s tým, že by podobné kúsky v budúcnosti bolo možné uskutočniť ešte ľahšie.
Bolkensteinov hovorca Jonathan Tod však upozornil, že nová smernica berie veľký ohľad práve na Nemcov a toleruje najmä právny stav v spoločnosti Volkswagen (VW). Osobitný zákon totiž nemeckému štátu zaručuje, že prostredníctvom "zlatej akcie" v rukách dolnosaskej krajinskej vlády má možnosť vetovať každé strategické rozhodnutie akcionárov tejto automobilky. Je to dôležité i z
hľadiska slovenských a českých záujmov, veď závody v Bratislave a v Mladej Boleslavi sú stopercentnými dcérskymi spoločnosťami VW. Výnimka pre VW sa síce touto smernicou nerieši, ale Brusel by mohol nemeckú vládu ľahko zažalovať na Európskom súdnom dvore.
Ďalším kameňom úrazu pri hľadaní jednotnej európskej úpravy sú rozdiely medzi členskými štátmi v legislatíve okolo práv akcionárov. V Škandinávii a vo Francúzsku je napr. bežné, že akcionári majú rôzny počet hlasov. Tohto sa komisia zatiaľ neodvážila dotknúť. Smernicu teraz musí posúdiť Rada ministrov pre všeobecné záležitosti.
StoryEditor