Tri s odstupom najväčšie nové členské krajiny Európskej únie - Poľsko, Česko a Maďarsko - strácajú príťažlivosť pre západných investorov. Vyplýva to zo štúdie Deka-Bank o silných a slabých stránkach súčasných a budúcich členských krajín strednej a východnej Európy (KSVE).
Štúdia, ktorá sa zakladá na 18 indikátoroch, má nemeckým spoločnostiam pomáhať pri voľbe investičnej lokality. V prípade ôsmich nových členov EÚ a dvoch ďalších krajín, ktoré v súčasnosti rokujú o vstupe do únie, je výber potenciálnych investičných lokalít obrovský, no rovnako aj riziko nesprávneho rozhodnutia. Na druhej strane sa po vstupe stredoeurópskych krajín do EÚ zvýšila právna istota, takže tento región je v čoraz väčšej miere zaujímavý aj pre menšie firmy.
Deka-Bank zistila, že spomedzi všetkých skúmaných krajín sa vyčlenila jasná trojčlenná skupina, ktorá investorom ponúka výrazne lepšie rámcové podmienky než ostatné. Ide o Slovensko, Litvu a Lotyšsko.
Hlavným dôvodom na prvenstvo Slovenska je veľmi nízka úroveň miezd a pozoruhodná úroveň produktivity, vďaka čomu je naša krajina príťažlivá pre nákladnú masovú výrobu. Spoločnosť za odpracovanú hodinu, ktorá v starej EÚ stojí v priemere 22,50 dolára, zaplatí len 2,20 dolára. Napríklad, v Maďarsku sú mzdové náklady dvojnásobne vyššie. Na druhej strane pracujú Slováci efektívnejšie než ich maďarskí kolegovia, o čom svedčí fakt, že produktivita práce dosahuje 56,3 percenta priemernej úrovne európskej pätnástky, kým v Maďarsku len 50,3 percenta.
"Slovensko rovnako ako pobaltské krajiny ťaží z radikálneho postupu vlády pri hospodárskych reformách," hovorí ekonóm Josef Pöschl z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW). Podľa jeho názoru bude hospodárstvo Slovenska, Litvy a Lotyšska v tomto aj budúcom roku rásť výraznejšie než v ostatných veľkých KSVE.
Deka-Bank ďalej uvádza, že ČR, Maďarsko a Poľsko sa sčasti stali obeťou vlastného ekonomického úspechu. V ich prípade sa totiž príjmy oveľa viac priblížili k západoeurópskej úrovni. Najmä Maďarsko v posledných dvoch až troch rokoch stratilo príťažlivosť pre výrazný nárast miezd. "Krajiny, ktoré sa západeourópskej úrovni neprispôsobili tak výrazne, sú medzičasom zaujímavejšie," hovorí Dietmar Hornung, odborník Deka-Bank pre východnú Európu. Politici však v tomto trende nevidia hrozbu pre svoje vlastné krajiny. "Štáty ako Slovensko v posledných rokoch vykázali veľké deficity v príleve priamych zahraničných investícií," hovorí český vicepremiér Martin Jahn. "Česko je už o veľký kus ďalej - v prípade priamych investícií sme prešli od kvantity ku kvalite."
Nemeckí podnikatelia vyzdvihujú niektoré reformy slovenskej vlády, ktoré viedli k zlepšeniu investičnej klímy, napríklad rovnú 19-percentnú daň. Na druhej strane poukazujú na mimoriadne pomalý rozvoj infraštruktúry, predovšetkým v prípade výstavby ciest a diaľnic. "Už sa však niečo deje a o pätnásť rokov bude Slovensko vyzerať úplne inak," hovorí Peter Doll, šéf spoločnosti ZF Sachs Slovakia, ktorá vyrába najmä spojky pre Volkswagen a Ford. Doll zároveň upozorňuje, že prítomnosť ďalších nadnárodných koncernov na západnom Slovensku priostrí "lov" na pracovné sily. Podľa jeho názoru výstavba továrne PSA Peugeot-Citroen a plánovaný závod Hyundai/Kia majú predovšetkým politické pozadie. "Mám určité pochybnosti, napríklad, či Hyundai nájde potrebných štyritisíc odborných pracovníkov," predpovedá. Doll je presvedčený, že Slovensko oveľa viac potrebuje 30 alebo 40 malých a stredných podnikov, roztrúsených po celej krajine.
Jak investoři hodnotí nové země EU a kandidáty vstupu ze střední a východní Evropy