"Rozhodnutia štátnych orgánov nemá kto uskutočniť. Baňa bola majetkom spoločnosti Želba zo Spišskej Novej Vsi, ktorá skončila v konkurze. Povrchové objekty kúpila Rudohorská investičná, ale dobývacie práva ostali u úpadcu," hovorí primátor. Podľa správkyne konkurznej podstaty Želby Zuzany Kollárovej spoločnosť nemá žiadny majetok, odborníkov ani peniaze na také rozsiahle sanačné opatrenia.
Príčinou súčasných problémov okolo Mária bane je, že okamžite po predaji majetku Želby sa novému majiteľovi neodovzdali aj dobývacie práva, myslí si Kollárová. S ich prevodom totiž nesúhlasil Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi, pretože Želba mala podlžnosti voči štátu za dobývacie priestory a vydobyté nerasty. Neskôr úrad prevod dobývacích práv schválil, ale Rudohorská investičná o toto bremeno už nemala záujem.
Banský úrad najnovšie nariadil Želbe bezodkladne prijať z dôvodu ohrozenia verejného záujmu opatrenia, ktoré by vypúšťanie banských vôd zladili so zákonnými podmienkami. Ide najmä o to, aby sa zabránilo vstupu nepovolaných osôb do povrchových a podzemných objektov bane a vyčistil výpustný systém vody. S rovnakou výzvou sa na správkyňu konkurznej podstaty obrátil aj Obvodný úrad životného prostredia v Rožňave. "Želba tieto rozhodnutia rešpektuje a vykoná ich," tvrdí Kollárová.
Najlepším riešením by však podľa odborníkov bolo zaradenie bane do útlmového programu financovaného štátom. Mária baňa v ňom už raz bola, ale práve pre neuhradené záväzky, ktoré by mal podľa názoru ministerstva financií znášať vlastník, z neho bola vyškrtnutá. Podľa Milana Husára, pracovníka regionálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja, požiadajú po vyriešení majetkovoprávnych vzťahov ministerstvo hospodárstva o opätovné zaradenie Mária bane do útlmu a pokúsia sa získať nejaké financie na odstraňovanie negatívnych následkov baníctva aj z eurofondov.
V Mária bani je zatopených asi 3,5 milióna ton tetraedritovej rudy obsahujúcej meď, striebro, ortuť, zlato a ďalšie kovy. Štát investoval do jej vybudovania niekoľko stoviek miliónov korún, hodnotu surovín odhadli odborníci asi na dve miliardy, pričom ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia sa celkom reálne uvažovalo o ťažbe. Rozbehnúť sa ju niekoľko rokov neúspešne pokúšala spoločnosť Želba. Pod vplyvom vlastných ekonomických ťažkostí a po zastavení štátnych dotácií na udržiavanie bane sa jej však vzdala. S využívaním ložiska neuspeli ani ďalší investori, ktorým sa nepodarilo získať na oživenie bane dostatok zdrojov, a tak štátne orgány rozhodli o jej zatopení. Ich hlavným argumentom bola ekonomická neefektívnosť ťažby.
Katastrofický scenár sa zatiaľ nenaplnil
Voda začala baňu zaplavovať na jeseň 2000 a na povrch vyrazila v apríli tohto roka. Zatápanie prebiehalo pomalšie než predpokladal projekt, a vyvolalo polemiku časti banských odborníkov a predstaviteľov štátnych orgánov. Jedna strana argumentovala znehodnocovaním cennej suroviny a druhá nerentabilnou ťažbou. Skupina oponentov vyslovila hypotézu o hrozbe negatívnych vplyvov banskej vody na ekológiu, najmä podmáčaním nižšie položených častí Rožňavy a znehodnotením povrchových vôd. Predstavitelia ministerstva životného prostredia, štátnej banskej správy a Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra takéto názory odmietli. Doterajší vývoj im dáva za pravdu. Ten horší scenár však stále hrozí, stoja si za svojím oponenti. Aký bude dlhodobý vplyv zatopenej bane na životné prostredie, sa podľa nich ukáže až o niekoľko rokov.
| Projektované výnosy farfebných kovov z Mária bane (tony) | |
| Striebro | 45 |
| Meď | 2 050 |
| Zlato | 0 |
| Ortuť | 37 |
| Pozn.: pri ťažbe 110-tisíc ton rudy ročne | |
| Zdroj: Banský ústav SAV | |