Minulý týždeň sme boli svedkami silných výpredajov naprieč svetovými trhmi. Zmenu sentimentu môže mať na svedomí viacero faktorov, preto prinášame stručný zoznam najdôležitejších z nich, ktoré majú navyše potenciál ovplyvňovať dianie aj v najbližších týždňoch.
Ebola
Už dávno neplatí, že ebola straší len obyvateľov severnej Afriky. Pacienti s krvácavou horúčkou boli diagnostikovaní v USA (Dallas) aj v Európe (Španielsko). Svetová zdravotnícka organizácia potom vydala varovanie, že ebola môže na severe Afriky viesť až ku kolapsu niektorých štátov. Strach z šírenia choroby dolieha na aerolinky a cezhraničnú spoluprácu najmä s najviac postihnutými štátmi (Libéria, Sierra Leone, Nigéria). Kontrolu vybraných letov od tohto týždňa začnú aj české letiská.
Zo strachu z (šírenia) eboly profitujú spoločnosti vyrábajúce dezinfekčné a čistiace prostriedky. Napríklad americká firma Clorox posilnila za šesť mesiacov o 7% (a to napriek výplachu z minulého týždňa) s tým, ako sa zvýšili tržby z predaja dezinfekčných prostriedkov o 28% v uplynulom mesiaci.
ISIS
Extrémisti z Islamského štátu už niekoľko mesiacov okupujú značnú časť Iraku a tiež Sýrie, kde bojujú o mesto Koban, ležiace na hraniciach s Tureckom. USA a ďalšie krajiny bojujú proti ISIS cielenými leteckými útokmi, turecká armáda priamu pozemnú intervenciu zatiaľ odmieta. Postup ISIS spôsobil novodobý exodus státisícov utečencov, ktorí utekajú pred islamskými radikálmi (hlavne do Turecka). Tiahnuci sa konflikt už dnes pozornosť trhov toľko nepriťahuje, napriek skutočnosti, že sa bojuje v oblasti dôležité pre ťažbu ropy. Ako podstatnejšie sa javí geopolitické následky prebiehajúcich bojov a potenciálne presakovanie bojov do ceny ropy.
QE
Medzi USA a Európou, resp. EMU sa začínajú roztvárať nožnice v nastavení menových podmienok. Americký Fed končí s nákupmi dlhopisov a pripravuje sa na novú fázu uťahovanie skrutiek menovej politiky. Otázkou zostáva, ako dlhé bude medziobdobie od ukončenia QE a prvým zvýšením sadzieb. Trhy preto pozorne sledujú každé vyjadrenie členov Fedu, ktoré by mohlo odhaliť načasovanie prvého rastu sadzieb (zvyšovanie sadzieb všeobecne akciám neprospieva, pretože sa znižuje ich relatívnu výnosnosť).
ECB naopak na svojom predposlednom zasadnutí sadzby nečakane znížila na nové historické minimá, oznámila navyše nákupy jednoduchých ABS a odštartovala tiež program TLTRO. Boj ECB s nízkou infláciou však zatiaľ príliš úspešný nie je, a preto je stále v hre aj začatie klasického QE, teda odkup dlhopisov. Politiku ECB nereflektuje len eurodolár a cenné papiere, ale rozdielne názory na riadenie monetárnej politiky sa dostávajú aj do politického diskurzu. Nemecko, najmä kvôli historickej skúsenosti s hyperinfláciou po druhej svetovej vojne, tradične usiluje o šetrení v oblasti fiškálnej politiky a stavia sa kriticky k prípadnému európskemu QE. Naopak Francúzsko a čiastočne tiež periférne krajiny eurozóny preferujú väčšiu uvoľnenosť fiškálnej politiky, ktorú najnovšie podporuje aj samotná ECB. Otázka využitia neštandardných nástrojov ECB teda vstupuje do politickej arény, čo väčšinou neveští nič dobrého.
Dlhopisy európskej periférie
Silné výpredaje minulého týždňa boli sprevádzané prudkým zvýšením rizikovej marže dlhopisov periférnych krajín EÚ / EMU. Najmä výnos gréckych dlhopisov vystrelil po špekuláciách, že grécka vláda by mohla v budúcom roku opustiť záchranný program MMF a EÚ a začať svoje dlhopisy predávať cez trh. Tento nápad sa ukázal ako silne nepravdepodobný, keď sa výnos päťročného vládneho bondu minulý týždeň takmer zdvojnásobil až na úroveň 8%. So zhoršujúcimi sa číslami prichádzajúcimi z európskeho priemyslu dochádza k utlmovanie rastovej dynamiky EÚ a v tejto situácii môžu byť nové aukcie štátnych dlhopisov (európske periférie) rizikové.
Sankcie proti Rusku
Rizikom nielen pre trhy a akciové tituly sú tiež sankcie Západu uvalené na Rusko kvôli jeho postupu na Ukrajine. Rusko v reakcii zaviedlo protisankcie (napríklad zákaz dovozu ovocia a zeleniny) a obchodná výmena medzi Ruskou federáciou a EÚ sa tak značne skomplikovala. Na sankcie najviac reagoval ruský rubeľ, ktorý voči doláru od začiatku roka odpísal 20%. Postihnutá je tiež ukrajinská ekonomika, ktorá by mala v tomto roku klesnúť o 6%.
Lacná ropa
Cena ropy (Brent) od začiatku roka prepadla o viac než 22% a aktuálne sa pohybuje na úrovni 85 dolárov za barel. Lacná ropa robí vrásky krajinám vyvážajúcim čierne zlato (primárne Rusku, Venezuele, Nigérii, Bahrajne, Ománe a Saudskej Arábii), na druhej strane jej nízka cena zlacňuje náklady firmám aj spotrebiteľom.
V prípade ruského hospodárstva by pri cene 90 USD za barel mohlo dôjsť k poklesu ruskej ekonomiky o 0,4% (v budúcom roku), pri cene 80 USD / barel by ruská ekonomika oslabila dokonca o 1,7%.
Korekcia na akciových trhoch
Minulý týždeň sme boli svedkami prudkých výpredajov naprieč svetovými trhmi. Akcie oslabili na všetkých hlavných trhoch a dnešné obchodovanie sa zatiaľ odohráva aj v zápornom teritóriu. Na scénu sa vrátila volatilita, keď index VIX minulý týždeň poskočil až k hranici 31 b.
Investormi často sledovaná technická úroveň 200-denného priemeru sa pri indexe S & P 500 teraz nachádza nad trhom a je otázkou, či pokles z minulého týždňa bol len krátkodobou korekciou, alebo začiatkom zmeny trendu. Americké akcie sú totiž na historických maximách a investori už dlhšie nejakú formu korekcie očakávajú.
Znížený globálny rast
Medzinárodný menový fond vydal na začiatku októbra novú prognózu, v ktorej znížil odhad globálneho ekonomického rastu pre budúci rok na 3,8% z 4%. Tento rok by malo svetové hospodárstvo pripísať 3,3%. Obavy vyvoláva aj kondícia čínskej ekonomiky, ktorá je zodpovedná za väčšinu dopytu po svetových komoditách. Čínsky stimulačný balíček sa zatiaľ nejaví ako príliš účinný a je pravdepodobné, že čínske hospodárstvo porastie pomalšie, než naplánovaným 7,5% tempom. Zajtra budú zverejnené údaje o čínskom HDP za 3Q14 a odhady analytikov (agentúra Bloomberg) počítajú s 7,2% medziročným rastom.