Podarí sa nám udržať otvorenú globálnu ekonomiku a zároveň upokojiť trenice medzi autokraciami a demokraciami v prostredí relatívne ekonomickej stagnácie? Táto otázka znela počas rastu moci Nemecka na konci 19. storočia. A v súvislosti s rastom vplyvu komunistickej Číny znie aj dnes. Nedôvera je teraz vysoko rovnako, ako tomu bolo vtedy a tak ako v minulosti prichádzajú kroky, ktoré so sebou nesú riziko konfliktu. Vieme, ako to celé skončilo v roku 1914. Ako to skončí o storočie neskôr?
Čína sa rozhodla, že vytvorí zónu vzdušnej obrany v oblasti, ktorá bola doteraz pod kontrolou Japonska. Evidentne ide o provokatívny krok, pretože zóny vzdušnej obrany týchto dvoch krajín sa teraz prekrývajú. Ani Japonsko, ani Južná Kórea novú zónu neuznávajú, rovnaké je to so Spojenými štátmi, ktoré sú zmluvne zaviazané pomôcť Japonsku v prípadnom konflikte. Čína sa zase zdá byť pripravená k obrane svojej zóny. Spojené štáty tiež naznačili, že komerčné linky by čínskym požiadavkám mali vyhovieť, aby sa vyhli nebezpečenstvu straty nevinných životov.
Čínsky krok každopádne vyvoláva riziko náhodného konfliktu. Čo by sa stalo, keby na seba začali strieľať japonské a čínske bojové lietadlá? Čo keby čínske lietadlo vystrelilo na civilné lietadlo? Zmiešané signály, ktoré vysielajú Spojené štáty, môžu toto riziko ešte zvyšovať. Z doby pred prvou svetovou vojnou tiež vieme, že začať konflikt môže aj zdanlivo bezvýznamný incident. Európa sa z pohromy, ktorú prvá svetová vojna priniesla, nikdy nezotavila a všetko skončilo ešte horším konfliktom o 25 rokov neskôr. Dnes stojí na čele Číny asertívny nacionalista, v čele Japonska je človek podobn. Hrozí tu teda opäť riziko katastrofy, ktorá síce stále nie je pravdepodobná, ale jej pravdepodobnosť je vyššia ako pred obyčajným mesiacom.
V roku 1911 poslalo Nemecko vojnovú loď k Maroku, cieľom bolo otestovať vzťahy medzi Francúzskom a Britániou. Ich spojenectvo bolo týmto krokom nakoniec posilnené, to isté sa dnes pravdepodobne stane medzi Japonskom a Kóreou na strane jednej a Spojenými štátmi na strane druhej. Spojeným štátom ale robia čínske pokusy o zvýšenie moci v regióne čoraz väčšie starosti. Anglický liberál Norman Angell v roku 1909 napísal, že vojna v Európe by nepriniesla nič ani víťazom (nebol tak nerozumný, aby ako väčšina tvrdil, že táto vojna je nemysliteľná). Novo obsadené územie by totiž neznamenali žiadny zisk, snáď mimo chvíľky slávy. Táto predikcia sa ukázala byť presná, pretože vojna za sebou zanechala len veľké škody pre všetkých.
Aj dnes sa môžeme diviť nad tým, prečo čínska vláda tak túži po malom skalnatom ostrove. Vojenskí experti očakávajú, že v priamom konflikte by prehrala, jej ekonomika je stále oveľa menšia ako tá americká, o americkej a japonskej dokopy ani nehovoriac. Čína by mohla stratiť aj prístup k svojim zahraničným aktívam a zahraničnému obchodu. Pre svet by boli dôsledky konfliktu devastujúce, ale pre Čínu by boli určite ešte horšie. História nás však tiež učí, že konflikt môže vzniknúť bez ohľadu na to, ako hrozné by boli jeho dôsledky. Čínska vláda by sa mala znova zamyslieť a zastaviť to, čo začala.
Autorom je Martin Wolf.
(Zdroj: FT)