Napríklad George Soros sa domnieva, že toto spomalenie súčasnosti predstavuje najväčšie riziko pre celú globálnu ekonomiku. Vo svete, kde neustále hľadáme ďalšie čiernu labuť, je Čína skutočne popredným kandidátom. Ale je skutočne pravda, že predstavuje takéto riziko?
Čo sa týka americkej ekonomiky, čínske spomalenie by dopadlo na americkej exportérov. Ale tento efekt by nemusel byť tak silný. Čínska ekonomika sa posúva smerom k novému modelu. Investície by pravdepodobne utrpeli, ale spotreba, ktorá je ťahúňom dopytu po americkom tovare, by si zrejme viedla lepšie. Inak povedané, značná časť čínskej ekonomickej aktivity je teraz tvorená budovaním obytných domov a sietí diaľnic. Tieto aktivity ale len málo súvisia s pridanou hodnotou amerických firiem.
Čínska vláda by sa pravdepodobne snažila zabrániť tomu, aby vážnejšie spomalenie neprerástlo do depresie. Uplatnila by rad nástrojov, vrátane oslabenia kurzu. Lacnejší čínsky tovar by potom znamenal nižšie náklady pre americké firmy, ktoré majú výrobu v Číne. A tiež lacnejší tovar pre amerických spotrebiteľov. A čínske spomalenie by malo na západné ekonomiky ešte jeden pozitívny dopad - lacnejšie ceny komodít. Tie posledné dobou klesajú a firmy na západe aj tamojší spotrebitelia z toho ťažia. Z hľadiska Spojených štátov je výnimkou ropa. Pokles jej ceny totiž dolieha na alternatívnu ťažbu, ktorá je stále v plienkach.
Útlm čínskej ekonomiky by mal samozrejme negatívny vplyv na dopyt. Takýto vývoj by ale pravdepodobne viedol k tomu, že by Fed zdržal ukončenie QE a v konečnom dôsledku tak nehovoríme o významnom nebezpečenstve. Na základe našich vlastných nedávnych skúseností s nákazou finančných trhov by sme sa mohli obávať toho, že čínske problémy poškodia bankové systémy západných ekonomík. Americké banky majú ale oveľa menšiu časť aktív spojených s Čínou ako napríklad banky britské.
Japonská ekonomika v deväťdesiatych rokoch výrazne spomalila. Tou dobou tvorila asi 17% svetovej ekonomiky. Čína teraz predstavuje asi 12%. Americká ekonomika ale v deväťdesiatych rokoch prechádzala boomom. Vtedajšie Japonsko nie je dokonalým prirovnaním pre dnešnú Čínu, ale v niečom si predsa len tieto krajiny podobné sú. Čínsky trendový rast už navyše klesol z 10% na približne 7,5% a pre americkú ekonomiku to žiadna rana nebola. Došlo by k výraznému zhoršeniu, keby rast klesol až na 5%? Celkový efekt by pozitívny nebol, ale o pohrome tú nehovoríme. To sa týka Spojených štátov. Avšak niektoré krajiny by sa do hlbokých problémov dostali, ako príklad možno uviesť Austráliu, Južnú Kóreu, Brazílii a Japonsko. Ide o krajiny, ktorých exporty do Číny v posledných rokoch prudko rástli a čínskej problémy by na ne ťažko doľahli.
Zdroj: Bloomberg