Ešte pred desiatimi rokmi sa o juhoeurópskych ekonomikách hovorilo ako o „chorých mužoch Európy“. Krajiny ako Španielsko, Taliansko, Grécko, Portugalsko, ale aj Írsko zápasili počas dlhovej krízy eurozóny s vážnymi problémami. Trápila ich rekordná nezamestnanosť, tvrdá recesia, rastúce verejné dlhy a závratne vysoké výnosy štátnych dlhopisov. Tie odrážali stratu dôvery investorov, kvôli čomu sa financovanie štátu predražovalo.
Karta sa však obrátila. Dnes je za chorého muža označované Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ a dlhoročný „vzorný žiak“, a naopak, južné štáty patria k lídrom rastu v Európe. Napríklad, v závere roka 2023 práve neočakávane dobrý výkon Španielska, Talianska, Grécka a Portugalska zabránil eurozóne skĺznuť do recesie. Darí sa im však naďalej a z ich príkladov si môže zobrať príklad aj Slovensko.
Nemilé dedičstvo
Po globálnej finančnej kríze 2008 sa juhoeurópske štáty ocitli v dlhovej kríze – kombinácia vysokej zadlženosti, schodkov verejných financií a krachujúcich bánk viedla k prudkému nárastu nákladov na financovanie vládneho dlhu. Grécko sa dokonca ocitlo na pokraji bankrotu, keď bolo formálne v stave selektívnej platobnej neschopnosti, no nahnuté to mali aj ďalší. Populárnym sa stal aj málo lichotivý akronym PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), označujúci skupinu najproblematickejších.
Zostáva vám 88% na dočítanie.