Treba polemizovať s názormi, že Slovensko-maďarský spor okolo zákona o zahraničných Maďaroch je nezmyselný a absurdný, že slovenská strana má rovnakú zodpovednosť za zhoršovanie medzinárodných vzťahov a nárast hrozby iracionálneho nacionalizmu a balkanizácie strednej Európy v dôsledku tohto sporu. Predstavitelia SR vraj vecnú rovinu zákona, ktorá mala riešiť pomoc krajanom, zmenili na politickú! To sú také vážne obvinenia, že s nimi treba polemizovať, aby nedošlo ku klamaniu verejnosti.
Hlavným účelom zákona totiž nie je podpora jazykovej a kultúrnej identity príslušníkov maďarských menšín. V takom prípade by sa totiž zákon musel vzťahovať na každého príslušníka menšiny kdekoľvek vo svete, a nie iba v susedných štátoch. Bývalý štátny tajomník MZV MR Zs. Németh 11. 9. 2000 o cieli zákona povedal: "Nejestvuje iba menšinová trauma, ale celé Maďarsko má traumu Trianonu." Vyslovil nádej, že "by Slovensko mohlo byť reláciou, na ktorej možno dokázať riešenie".
Za zákon s týmito cieľmi hlasovalo 92 % poslancov bývalého maďarského parlamentu vrátane dnes vládnucej MSS. Nikto z nich tieto ciele zákona nespochybnil. Stali sa predmetom širokého konsenzu. Tieto ciele nie je možné dosiahnuť bez exteritoriálnych účinkov zákona a diskriminačných prístupov. Cieľ i nástroje zvolené na ich realizáciu však vyvolali ostrú kritiku nielen v SR, ale aj v Rade Európy, OBSE a EÚ. Až pod tlakom tejto kritiky, nie kvôli dobromyseľnej ústretovosti voči Slovensku, došlo k vypracovaniu novely zákona. Tým, že maďarskí socialisti v roku 2001 súhlasili s cieľom liečiť týmto zákonov trianonskú traumu, dnes nemôžu cúvnuť. Naopak. Podobne ako pravicový prezident Mádl sa dnes aj predseda socialisticko-liberálnej vlády P. Medgyessy zasadzuje za zásadnú revíziu systému ochrany práv príslušníkov menšín tým, že navrhuje v Európskej ústavnej zmluve zakotviť kolektívne práva príslušníkov etnických menšín.
Novela zákona o zahraničných Maďaroch iba zmiernila jeho pôvodnú agresivitu. Vypustila sa z nej síce zmienka o jednotnom maďarskom národe, ale maďarský preukaz ostal nezmenený -- má podobu cestovného pasu so Štefanskou korunou na prednej strane, ktorá symbolizuje Veľké Uhorsko. Ciele sa teda nezmenili. Preto zostala zachovaná aj exteritorialita a diskriminačné prístupy. Preto do novely nebola začlenená Rakúska republika ako členská krajina EÚ. Od slovenskej vlády sa teraz chce, aby pomohla vyliečiť trianonskú traumu odsúhlasením aspoň miernejšej podoby zákona, ktorý však naďalej porušuje, ako na to vo svojom vyhlásení z 24. 6. 2003 upozornil vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus, základný princíp medzinárodného práva, že "štát môže konať jedine v rámci svojej jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na jej územie a jej občanov". Slovensko má teda svojím súhlasom s porušením tohto princípu pomôcť Maďarskej republike urobiť prielom do doterajšej Európskej praxe ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. Tým, že to vláda SR odmieta, chráni nielen suverenitu SR. Zároveň bráni tomu, aby sa maďarským krajanským zákonom vytvoril precedens, pred ktorým varuje aj Rolf Ekeus.
Ak EÚ bude akceptovať jednostranný prístup Maďarskej republiky, potom sa nesmie čudovať nad dôsledkami, ak aj v parlamentoch Ruska, Albánska, Srbska, Chorvátska či ďalších krajín zatúžia liečiť svoje historické traumy prostredníctvom spájania národa ponad hranice a platením občanom iných štátov za to, že dajú svoje deti do školy s menšinovým vyučovacím jazykom. V tom spočíva skutočne veľké, celoeurópske politikum sporu o zákon o zahraničných Maďaroch. Vecné riešenie podpory jazykovej a kultúrnej identity príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku je pritom veľmi jednoduché: na báze základnej zmluvy medzi SR a MR sa urobí medzivládna dohoda o finančnej podpore Csemadoku a maďarského menšinového školstva z Maďarskej republiky. Bude záležať len na štedrosti štátneho rozpočtu MR, koľko peňazí vyčlení na takto dohodnutú podporu. To je štandardné európske riešenie.
StoryEditor