Z dielne rezortu financií nedávno vyšiel Návrh pravidiel pre regionálnu podporu strategických investícií. Cieľom je nastaviť systém poskytovania investičných stimulov z verejných zdrojov tak, aby prioritne smerovali do rozvoja zaostávajúcich regiónov. Za kritérium na definovanie takejto kategórie regiónov sa v návrhu stanovuje vyššia miera nezamestnanosti v kraji než je celoslovenský priemer v roku predchádzajúcom investícii. V súčasnosti by tak nárok na investičné stimuly prednostne získali investori v Nitrianskom, Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji.
Podľa predkladateľa by mali mať schválené pravidlá na zreteli dva kľúčové ciele hospodárskej politiky vlády, a to na jednej strane zabezpečiť reálnu konvergenciu SR k úrovni EÚ, teda prispieť k maximalizácii hospodárskeho rastu, a na druhej strane zabezpečiť rovnomerný rozvoj celého územia SR, čiže dopomôcť k minimalizácii regionálnych rozdielov. Autori vzápätí uznávajú protichodnosť zmienených cieľov. Za nasledovaniahodnú pokladajú cestu k maximalizácii rastu ekonomiky krajiny, pretože tak prirodzene rastie životná úroveň i v menej rozvinutých regiónoch rýchlejšie. I napriek správnemu opisu situácie je však cieľom navrhovaných pravidiel podporiť rovnomerný rozvoj územia SR.
Vláda chce motivovať investorov na investovanie v menej rozvinutých regiónoch, no zároveň tých najvýznamnejších z nich nechce odradiť ani od investovania v ostatných, teda rozvinutejších západných oblastiach krajiny. Pravidlá na poskytovanie investičných stimulov preto nastavuje tak, že tzv. strategickému investorovi, ktorý chce preinvestovať vyše 500 miliónov eur, alebo má vôľu investovať do high-tech sektorov, ponúkne najprv lokality na východe, a až v druhom rade tie vyspelejšie s často lepšími produkčnými faktormi. Z toho v podstate vyplýva, že ak by sa do nášho "Detroitu" rozhodla privandrovať ďalšia automobilka a rozhodla sa pre podobnú geografickú lokalizáciu ako jej predchodkyne, vláda nepovie nie. A my všetci opäť siahneme hlboko do vrecka.
Hlavným argumentom súčasnej "pravicovej" vlády na poskytovanie štátnej pomoci súkromným investorom je, že nemôže konať inak, keďže takúto politiku uskutočňujú nielen okolité krajiny V4, ale i ostatné pristupujúce a členské krajiny EÚ. Alternatíva však existuje -- je ňou neselektívne zvyšovanie atraktivity podnikateľského prostredia, odbúravanie regulácií a administratívnych bariér a ďalšie znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Fakt, že si vláda luxus poskytovania stimulov formou prerozdeľovania zo štátneho rozpočtu vybraných investorov -- síce podľa akýchsi pravidiel -- môže dovoliť, dokazuje, že nerealizuje dôslednú pravicovú politiku a neznížila dane dostatočne. Nevraviac, že tieto opatrenia pôsobia diskriminačne a narúšajú princípy voľnej súťaže. Ich realizácia znamená ďalší nárast štátneho aparátu nevyhnutného pri posudzovaní žiadostí, poskytovaní a kontrole použitia štátnej pomoci prostredníctvom investičných stimulov. V tomto procese tak zároveň zákonite vznikajú ďalšie ohniská na korupciu a klientelizmus.
Schválené pravidlá poukazujú na to, že vláda naďalej forsíruje archaický prístup k regionálnej politike, ktorý nerieši problémy, ale sa snaží -- aj to neúspešne -- zmierňovať ich následky. Relokačnú regionálnu politiku s intervenciami štátu do ekonomiky by mal nahradiť prístup bottom-up (zdola nahor), kde by v regionálnom rozvoji mali kľúčový význam názorová pluralita, lokálne iniciatívy a čo najširšia sloboda rozhodovania ľudí. Neustále sa preceňuje rola centrálnych inštitúcií vo sfére ekonomiky na úkor podnikateľských subjektov, a podceňuje sa závažnosť a integrálna povaha problémov v zaostávajúcich regiónoch, ktoré si vyžadujú riešenia založené na znalosti miestnych pomerov.
Cesta k rozvoju regiónov formou regulácie a centrálnej redistribúcie zdrojov by už mala byť zarúbaná. Podnikateľom v menej rozvinutých regiónoch -- rovnako ako aj celej slovenskej ekonomike -- by namiesto Pravidiel pre regionálnu podporu strategických investícií určite viac prospela dôsledná deregulácia.
(Projekt Systém včasného varovania Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.)