Máloktoré hospodárske odvetvie zaznamenalo v minulých mesiacoch také dobré obdobie ako ropný priemysel. Tržby z ťažby z ropy za posledný rok vzrástli o tretinu a koniec rastu cien tejto strategickej suroviny je zatiaľ v nedohľadne. Obri ako Exxon-Mobil, Royal Dutch/Shell alebo BP si od radosti šúchajú ruky. Cenové preteky pokračujú.
Strednodobá perspektíva však už skrýva otázky. Na pozadí neprestávajúceho prílevu miliárd a miliárd dolárov je toto tvrdenie možno trochu prekvapujúce, ale o jeho oprávnenosti svedčí viacero faktorov. Rastúca konkurencia štátnych ropných spoločností i nedostatočný prístup k lacným ložiskám môžu radosť spomínaných koncernov čoskoro pokaziť.
Štruktúra trhu sa priebežne mení a vysoká cena ropy je tak požehnaním i prekliatím zároveň. Peniaze tečú i do vreciek ostatných aktérov na trhu, ktorí boli až doteraz na spoluprácu s obrami viac či menej odkázaní. Mnohé národné firmy v Rusku a na Blízkom východe už zosilneli natoľko, že si môžu definitívne povedať: budeme ťažiť samy.
Okrem toho sa štátnym podnikom ponúka aj ďalšia vítaná možnosť -- získať potrebné zariadenia a technológiu od rôznych servisných spoločností. A v porovnaní s koncernami, ktorých akcie sú kótované na burzách celého sveta, majú štátne podniky ďalšiu výhodu -- nemusia sa báť tlaku akcionárov a môžu si dovoliť angažovať sa i v takých projektoch, ktoré sa v očiach Exxonu a spol. nevyplatia.
Táto forma silnejúcej štátnej konkurencie je zjavná najmä na ázijskom trhu, napríklad v Číne, Indii, Indonézii alebo Malajzii, kde napriek cenovému vývoju spotreba ropy i benzínu sústavne rastie. Týmto štátom vysoká cena pomáha ťažiť ropu práve tak rentabilne veľkým nadnárodným spoločnostiam. Ale ani to nie je všetko. Krajiny vlastniace ropné náleziská akoby si odrazu uvedomili ich cenu a snažia sa svoje bohatstvo zhodnotiť čo najviac. Odráža sa to vo vyšších daniach z príjmov ropných spoločnosti, ale aj v pokusoch o prehodnotenie podmienok, ktoré obsahujú už uzavreté zmluvy.
Asi dve tretiny výdavkov na hľadanie nových ložísk smerujú do samotného výskumu ropných polí. Od minulého roka sem ide viac investícií, ale nájsť nové výdatné a ekonomicky rentabilné zdroje je stále ťažšie. Ročné tržby ropných spoločností za posledné dva roky vzrástli o tretinu na 197 miliárd dolárov, ale investície sa zvýšili len o skromných desať percent. Ropným firmám sa nedarí obnovovať spotrebované rezervy. Poradenská firma John S. Herold vypočítala, že miera náhrady rezerv 194 najväčších firiem z tejto branže sa zo 140 percent v roku 1999 znížila na 109 percent v roku 2003.
Čo z toho vyplýva? Firmy ako Total dnes sedia na hŕbach peňazí, konkrétne táto na 30 miliardách dolárov. Z toho profitujú predovšetkým akcionári, ich výnosy sú stále vyššie. Samotné koncerny sú však konfrontované s otázkou, ako ďalej. Na zlepšovanie svojho portfólia sa im núka predovšetkým jedna cesta -- akvizície. Firmy ako Eni či Total by sa chceli dostať do prvej ligy, kde už je BP či Exxon. Pre vysoké ceny ropy však prevzatie konkurenta neprichádza do úvahy, keďže aj hodnota jeho akcií sa už vyšplhala do nedosiahnuteľných výšok. Zostáva teda len vŕtať, kde sa dá a dúfať, že nové ložiská utíšia smäd po rope. (gaf)
StoryEditor