Devízový trh prestáva byť v ostatnom čase zdrojom volatility a nervozity pre ostatné segmenty finančného trhu. ECB na zasadnutí pred dvoma týždňami zmenila stratégiu uvoľňovania menovej politiky, keď sa namiesto stláčania výnosovej krivky nadol a oslabovania eura zamerala na podporu úverovania. Bank of Japan minulý týždeň v podstate neurobila nič, čím by ovplyvnila a oslabila kurz jenu, keď čaká na dopad skoršieho prekvapivého zníženia sadzieb do záporných úrovní. A napokon FED bol deň nato viac holubičí, keď si nenechal príliš otvorené dvere pre možné ďalšie zvýšenie sadzieb už v júni. Centrálne banky akoby koordinovali svoje kroky a držali silu dolára na uzde, čo zvyšuje špekulácie, že na ostatnom zasadnutí G20 v čínskom Šanghaji bola dohodnutá politika slabšieho dolára.
Na prvý pohľad by sa totiž mohlo zdať, že slabší dolár všetkým prospieva. V skutku, po prvé, podporuje vyššie ceny komodít, čo zlepšuje situáciu ich producentov a exportérov, z ktorých sú mnohí z problematického segmentu rozvíjajúcich sa trhoch čeliacich obrovským nadkapacitám, vysokému zadlženiu, nízkemu návratu investícií a deficitmi rozpočtov a bežných účtov platobných bilancií. Po druhé, znižuje tlaky na odtok kapitálu z týchto oblastí (vrátane Číny) a poskytuje úľavu pre dlžníkov, ktorí sa financovali najmä z nižšie úročeného dolára. Po tretie, podporuje znižovanie volatility na trhoch a zlepšuje prístup k financiám mnohým energetickým firmám v USA cez posilnenie ich súvah pri už spomínaných vyšších cenách ropy, čo znižuje riziko ich bankrotov. Po štvrté, podporuje samotný americký akciový trh, keď až dve tretiny príjmov firiem z širokého indexu S&P 500 sú zo zahraničia.
Slabý dolár má akoby výhodu pre všetkých zainteresovaných - USA, Čínu, rozvíjajúce sa trhy, dovozcov komodít aj ich importérov. Hlbší pohľad na vec však hovorí, že jeho slabosť prehĺbi roztvárajúce sa nožnice medzier výstupu USA a zvyšku sveta zo súčasných úrovní. Mechanika je nasledovná: vďaka slabšiemu doláru voľnejšie finančné podmienky v Spojených štátoch v kombinácii so solídnym zdravím ich domácností zlepšia miestny agregátny dopyt. Následne vyššie importy do USA potlačia nahor exporty rozvíjajúcich sa trhov, čo pomôže znížiť stav ich nadkapacít. Je tu však jedno veľké „ale“. Problémom je, že silnejší dopyt z USA zvýši aj americký dopyt po kapitáli. Americká ekonomika bude lákať kapitál vďaka dobrému investičnému prostrediu a lepšej návratnosti investícií, keď bude pracovať na hranici potenciálu, na rozdiel od zvyšku rýchlo sa rozvíjajúceho sveta. Výsledkom bude silnejší dolár a strmšia americká výnosová krivka, aj keď FED nebude zvyšovať sadzby. A tiež volatilita v neskoršej fáze hospodárskeho cyklu, ktorá môže byť väčšia ako dnešná. Celkovo preto očakávame, že bez ohľadu na to, aké tempo zvyšovania sadzieb nasadí FED, trend posilňovania sa dolára sa zachová.