Toto oslabenie malo však negatívny vplyv na finančné trhy vo vyspelých krajinách. Investori sa totiž domnievajú, že opísaný vývoj v Číne poškodzuje celú globálnu ekonomiku.
Pokiaľ ale nejaká krajina trpí stratou nákladnej konkurencieschopnosti a snaží sa ju obnoviť oslabením menového kurzu, je to z globálneho pohľadu hra s nulovým súčtom. To, čo Čína svojou politikou získa, je kompenzované stratami vo zvyšku sveta. To znamená, že opísaný vývoj by nemal mať žiadny vplyv na globálny rast a globálne finančné trhy.
Spomínaná hra s nulovým súčtom a jej vplyv na globálny vývoj by znamenali, že panikáriace trhy sa dopustili hrubej analytickej chyby. Musíme ale rozlišovať medzi dlhším a kratším obdobím. Z dlhodobého hľadiska platí vyššie uvedené, ale krátkodobo nie. Svetová ekonomika skôr fungovala tak, že priemyselná výroba bola koncentrovaná v Číne, pretože táto krajina disponovala nízkymi výrobnými nákladmi. Keď táto jej výhoda pominula, došlo k presunutiu výroby do iných častí svetovej ekonomiky a tento presun so sebou krátkodobo niesol významné náklady.
Podobný efekt jednorazových nákladov by vznikol teraz, keby sa výroba presúvala späť do Číny kvôli jej kurzovej politike. Z krátkodobého hľadiska teda platí, že významnejšie zmeny v čínskej konkurencieschopnosti so sebou nesú jednorazové náklady, ktorými trpí celá globálna ekonomika.
Graf znázorňuje medziročný vývoj globálneho obchodu a exportov Číny. Pred rokom 2008 bolo bežné, že čínske exporty rástli oveľa vyšším tempom ako globálny obchod. Po kríze sa ale situácia postupne obracia a od roku 2015 už tempo rastu globálneho obchodu prevyšuje tempo rastu čínskych exportov. Tento vývoj odráža postupnú stratu čínskej konkurencieschopnosti a spomínaný presun priemyselnej výroby do iných ekonomík, ktorý viedol k poklesu čínskeho podielu na globálnom trhu:
Komentár bol zvrejnený a webe patria.cz