Posledný januárový týždeň začal negatívne pre Japonsko a japonskú menu, pretože decembrová Obchodná bilancia, zavŕšila slabý rok z hľadiska zahranično-obchodnej politiky Japonska. Krajina vychádzajúceho slnka zaznamenala v decembri obchodný deficit vo výške takmer 1,2 triliónov JPY (viac ako 8,5 miliárd EUR) a dovedna za rok 2013 dosiahla rekordný deficit 11,5 triliónov JPY (82 miliárd EUR). Japonsko, ktoré sa takmer tri desaťročia pýšilo vysokým obchodným prebytkom, sa nachádza od katastrofy vo Fukushime z marca 2011 neustále v deficite. Odpojenie viacerých jadrových elektrárni spôsobilo energetickú nesebestačnosť krajiny, ktorá od toho momentu bola závislá na zahraničných dodávkach energetických surovín.
Obchodovanie s ropou a zemným plynom prebieha výlučne v amerických dolároch a v dôsledku oslabenia japonského jenu voči doláru za posledné dva roky o neuveriteľných 33%, sa import ropy, zemného plynu a ostatných tovarov a služieb stal pre japonské spoločnosti výrazne drahším. Vyššie náklady sa neprejavovali vo vyšších cenách, pretože v Japonsku pretrvávala deflácia a tak spoločnosti zaznamenávali stále nižšie marže, ktoré znižovali ich zisk. Na druhej strane, slabá japonská mena zlacňuje japonské tovary a služby pre zahraničie a mala by teda pomáhať zvyšovať export japonských spoločností, no v dôsledku slabej globálnej ekonomickej situácie exporty Japonska zaostávajú za očakávaním. To potvrdili aj japonskí ekonómovia v „Minutes” zo zasadnutia Bank of Japan (BoJ) 19. a 20. decembra 2013. Tí sa, vinou drahých importov a slabého exportu, obávajú presunu viacerých spoločností z Japonska do zahraničia.
Japonský jen na páre s americkým dolárom bude pravdepodobne stále pokračovať v oslabovaní, keďže Bank of Japan bude aj naďalej vykonávať mimoriadne expanzívnu monetárnu politiku (od apríla 2013 sa BoJ rozhodla vlievať ročne 60-70 triliónov JPY do svojej ekonomiky), kým americká centrálna banka už začala s reštriktívnymi opatreniami a znižuje množstvo pumpovaných peňazí (v decembri došlo k zníženiu objemu QE na 75 miliárd USD mesačne a ďalšie zníženie môžeme očakávať už túto stredu na tlačovej konferencii FEDu). BoJ sa zaviazala uvoľňovať uvedené množstvo peňazí, pokiaľ japonská ekonomika nedosiahne infláciu vo výške 2%. Po 15 rokov trvajúcej deflácii už prichádzajú prvé náznaky úspechu – ukazovateľ inflácie „Tokyo Core CPI y/y“ je už 8 mesiacov v rade v kladných číslach, decembrová hodnota +0,7% je však stále vzdialená od 2%-ného cieľa BoJ.
Oslabovanie japonského jenu do budúcna sa dá predpokladať aj na základe spreadu medzi vládnymi dlhopismi Japonska a USA s 10 ročnou maturitou. Kým ešte na začiatku októbra minulého roka sa výnosy dlhopisov oboch krajín pohybovali na približne rovnakej úrovni, spread sa od tohto momentu začal rozširovať v prospech USA, až na tohtomesačnú úroveň 208 bázických bodov (bps). Investovanie prostriedkov do amerického dlhopisu s 10 ročnou splatnosťou bude mať výnos o 2,08% vyšší, ako investovanie do japonského dlhopisu s rovnakou splatnosťou. Investor, ktorý nie je z USA a bude chcieť kvôli vyššiemu zhodnoteniu kúpiť americký dlhopis, bude najprv musieť svoju menu zameniť za americké doláre. Tým sa po dolároch zvýši dopyt a vzrastie jeho cena voči ostatným menám. Výnosy z japonských 10 ročných dlhopisov sa momentálne pohybujú okolo úrovne 0,67% a sú jednoznačne najnižšími výnosmi v porovnaní s ostatnými krajinami. Práve preto sa dá v najbližšom období ťažko predpokladať posilnenie japonskej meny.
Výnosy z amerických (zelená) a japonských (oranžová) dlhopisov s 10 ročnou splatnosťou
Zdroj: Bloomberg