Japonsko tento rok siahlo po ešte agresívnejšej politike namierenej na podporu domácej ekonomiky a - oslabenie jenu. V uvoľňovaní menovej politiky je tak opäť na čele, ale ostatné z ekonomicky najvyspelejších krajín jeho prístup schvaľujú.
Formálne preto, že ide o opatrenia zamerané na oživenie domáceho dopytu, nie na získanie konkurenčnej výhody. Neformálne asi preto, že podobná politika je už príliš rozšírená. S obranou proti menovej manipulácii je všeobecne problém. MMF uvádza, že krajiny by mali vo svojej kurzovej a menovej politike sledovať hospodársky rast a finančnú stabilitu a vyhnúť sa manipulácii s výmennými kurzami alebo medzinárodným menovým systémom, aby tak bránili narovnávanie bežného účtu či získali neférovú konkurenčnú výhodu proti iným krajinám. Neskôr pribudol ešte dodatok, že člen by sa mal vyhnúť takejto kurzovej politike, ktorá vedie k vonkajšej nestabilite.
Guvernér Bank of Japan Haruhiko Kuroda.
Ak bežný účet niektorej krajiny nie je v rovnováhe, podľa MMF je kurz jej meny fundamentálne vychýlený a mal by byť upravený. Lenže MMF okrem vydaného vyhlásenia nemá nástroj, ako manipuláciu riešiť. Ten má naopak WTO, ktorá môže členovi povoliť odvetné opatrenia - clá, sankcie apod Avšak WTO rieši iba neoprávnené dotácie a nie je jednotný názor na to, či menový kurz do tejto oblasti spadá. Kľúčový je však predovšetkým fakt, že nejde o automaticky uplatňované pravidlá a vždy záleží na názore väčšiny členov. V hre je teda hlavne - ako inak - politika. Cesta k obvineniu nejakej krajiny z manipulácie by sa aj napriek problémom určite našla, ak by bola vôľa. Avšak teraz to vyzerá, že pozície hlavných hráčov sú celkom dobré.
Už spomínané Japonsko môže ľahko argumentovať poklesom exportov v minulých rokoch, slabým hospodárstvom a len malým prebytkom bežného účtu. Navyše je tu dvadsaťročná snaha vybŕdnuť z hospodárskej stagnácie. Ani ostatní hráči však na tom nie sú zle. Spojené štáty majú aj s QE stále značné deficity obchodnej bilancie aj bežného účtu. Čínsky rast ťahaný exportmi bol tŕňom v oku vyspelému svetu v minulých rokoch, Čína však nechala jüan výrazne posilniť a opraty rastu preberá domáci dopyt.
Nemecku ťažko vyčítať, že je členom eurozóny, hoci bez neho by jeho mena bola niekde inde. Popri tom tu sú však aj ďalšie dôvody, prečo zatiaľ žiadne silné výčitky kvôli menovej politike nepočujeme. Žiadna z krajín teraz nejde proti prúdu, k čomu vedie veľká korelovanosť ekonomického útlmu a nízkej inflácie. Namiesto nejakej jednostrannej manipulácie s kurzom tak skôr funguje koordinácia v uvoľňovaní podmienok. Ak niekto iný podporuje domácu ekonomiku a oslabuje tým kurz, nie je problém robiť to isté.
Nakoniec ani "povinný" argument, že super nízke sadzby a nákupy dlhopisov nie sú zamerané primárne na získanie medzinárodnej výhody, nevyzerá nepravdivo. Zatiaľ tu nie je dostatočná evidencia, že by niektorá z krajín systematicky získavala výhodu a vylepšovala si zahraničný obchod. Spomínaná politika tak väčšine vyhovuje a nie je tu motivácia k rozdúchavaniu sporov. Testom bude až ďalšia fáza, kedy sa efekt začne dostavovať. Ťažko totiž bude vyvážený. Možno si ľahko predstaviť napríklad Japonsko, ktoré začne rásť na exportoch, zatiaľ čo jeho domáci dopyt zostane slabý. Alebo Spojené štáty, stále pomaly rastúci a podporujúci zvyšok sveta cez deficitný zahraničný obchod. Do hry budú okrem kurzov vstupovať, samozrejme, aj štrukturálne zmeny a reformy, ale ich vplyv pôjde ťažko odlíšiť. Až keď sa benefity danej politiky začnú prikláňať príliš jedným smerom, príde na rad otázka, či je prvá krajina ochotná sa svojej výhody vzdať, alebo tá druhá ju ďalej tolerovať.
Tomáš Vlkanalytik Patria Online Obchodovanie: www.patria-direct.sk |