Utečenecká kríza graduje každým dňom. Len počas tohto víkendu prijalo Rakúsko 20 tisíc nových migrantov. Politici vo väčšine európskych krajín zbierajú pozitívne politické body za odmietavé stanovisko a ešte ďalej utvrdzujú obavy verejnosti. To je súčasný mediálny obrázok, ktorý každodenne dostávame.
Vždy je však potrebné hľadať príležitosti a to aj v zdanlivo negatívnych správach. Platí to tak v investovaní, ako aj v spoločenskom dianí. To oddeľuje úspešných od priemerných. Pýtate sa, ako je možné z prílivu utečencov čokoľvek pozitívne vyťažiť? Poďme sa teraz na tie isté veci pozrieť z iného uhla - z pohľadu krajiny, ktorá preferuje dlhodobé efekty pred krátkodobým nekomfortnom. Tou krajinou mám na mysli Nemecko.
Nemecko napríklad profituje zo zotrvania Grécka v eurozóne. Vie totiž, že na úrokoch z vládnych dlhov dokáže vďaka relatívnemu pokoju ušetriť oveľa viac, ako predstavuje jeho podiel na „podporných“ balíčkoch pre Grécko.
Nemecko sa však stavia i do pozície humánneho európskeho lídra. Táto spoločenská nadradenosť, podporená merateľnými ekonomickými benefitmi je skrátka win – win stratégiou, no len pre túto krajinu. Dovolím si tvrdiť, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude Nemecko zo súčasnej utečeneckej krízy dlhodobo ťažiť. Dôvodov je hneď niekoľko.
Na rozdiel od väčšiny európskych štátov Nemecko väčšinu utečencov prijíma. Dovolím si dokonca tvrdiť, že ich svojim štedrým podporným programom priamo láka. Ak by to tak nechcelo, tak nie je nič jednoduchšie ako tieto lákadlá cez noc redukovať, alebo ich znížiť pod úroveň ostatných štátov, čím by sa vlna migrantov okamžite presmerovala do inej, aktuálne najštedrejšej, krajiny. To však Nemecko nerobí a má na to svoje dôvody.
Musí sa síce krátkodobo postarať o veľké množstvo ľudí, a dokonca aj tak vyvinutá ekonomika zápasí s kapacitnými problémami, ale to všetko má svoje dôvody. Dlhú dobu som si lámal hlavu nad tým, prečo práve Nemci, ktorým minimálne z historického pohľadu, nie je „svetaspásny“ postoj vlastný, lákajú ďalších a ďalších utečencov. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale moje zjednodušené odpovede na tieto otázky sú nasledovné.
Demografia a právo prvej noci. Prijať všetkých, prelustrovať, vybrať perspektívnych (mladých, vyštudovaných, finančne zabezpečených), tým poskytnúť azyl a „zvyšok“ rozdeliť do ostatných európskych krajín na základe kvót a „solidárneho“ prístupu zvyšných členov EÚ. No nie je to samo o sebe geniálne? Vďaka tomu, že sú ochotní krátkodobo pokryť náklady a zabezpečiť takmer sto percent z utečeneckej vlny, nepriamo získajú právo prvej noci, teda výberu tých, ktorí ich spoločnosti môžu byť v budúcnosti dlhodobo prospešní.
Okrem demografického a ekonomického prínosu takého postupu je tu aj nezanedbateľný bezpečnostný prínos. Čisto hypoteticky, ako sa bude migrant pozerať na krajinu, v ktorej ho domáci vítajú a postarajú sa o neho? Hoci nakoniec azyl nezískal, na rozdiel od krajiny, do ktorej ho nakoniec na základe európskych kvót deportujú a z médií vie, že tam ho domáci nemusia, k Nemecku zostane lojálny.
Pred dvoma týždňami som mal tú česť večerať s pánom kardinálom Dominikom Dukom. Nadchol ma prístup katolíckej cirkvi, ktorá je pripravená prijímať, celkom logicky, len kresťanov z týchto krajín. Bude brať do úvahy odporúčania tamojších predstaviteľov cirkvi, ktorí konkrétnych uchádzačov a ich rodiny roky poznajú a sú schopní sa za nich zaručiť.
Nie je skutočne lepšie tiež si cielene vybrať svojich budúcich spoluobčanov, ako ich po „selekcii“ dostať nedobrovoľne pridelených? Verím, že sa u nás nájde dostatok múdrych ľudí, ktorí v tejto mediálne vďačnej, hoci ľudsky nepríjemnej atmosfére, dokážu uprednostniť dlhodobé ekonomické a spoločenské ciele, aj za cenu krátkodobých výdavkov. Takto sa dajú aj v negatívnych správach hľadať dlhodobé príležitosti.